BRATISLAVA. Ústavný súd znovu začal konať v prípade disciplinárnych stíhaní proti šéfovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi.
Pre námietky zaujatosti však teraz môže vyviaznuť bez trestu už len preto, že o jeho kauze nebude mať kto rozhodovať.
Harabinovi v stredu priťažilo rozhodnutie Ústavného súdu vo veci diskriminačných žalôb sudcov. Senát vedený jeho priateľom Milanom Ľalíkom označil za neprípustné, ako Harabin v roku 2010 zasahoval do rozvrhu práce, čím znemožnil náhodné prideľovanie spisov.
Aj tieto Harabinove zásahy sú predmetom jeho disciplinárnych stíhaní, o ktorých Ústavný súd ešte len má rozhodovať.
V rozpore so všetkým
Pochybenie Harabin odmieta.
„Verdikt vnímame v rozpore s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva,“ reagoval. Dodal, že celé rozhodnutie nevidel, tak sa k nemu nemôže vyjadriť.
Predsedu senátu Ľalíka, ktorý musel rozhodnutie proti Harabinovi prečítať, v tomto prípade zrejme prehlasovali zvyšní dvaja kolegovia Lajos Mészároš a Sergej Kohut.
Ľalík k rozhodnutiu ešte môže pripojiť odlišné stanovisko. Výsledok to však už neovplyvní.
V prípade disciplinárnych konaní proti Harabinovi teraz začal Ústavný súd rozhodovať o obnove procesu v kauze, s ktorou šéf Najvyššieho súdu čiastočne uspel na európskom súde.
Za to, že na Najvyšší súd nevpustil kontrolu ministerstva financií, mu v júni 2011 vymerali trest – 70 percent zrážok z platu na jeden rok.
Problém bol podľa európskeho súdu v tom, že Ústavný súd pred rozhodnutím zamietol všetky predložené námietky, aby sa vyhol situácii, že napokon nebude uznášaniaschopný.
Koľkých vylúčia
Teraz musí námietky posudzovať odznova a dôkladne ich vyhodnotiť.
„Po vylúčení niektorých sudcov by mohla nastať situácia, keď by sa pri hlasovaní o disciplinárnom treste nenašla väčšina siedmich hlasov sudcov hlasujúcich za alebo proti návrhu. V takom prípade by Ústavný súd nemohol v disciplinárnom konaní prijať rozhodnutie,“ hovorí právnik zo združenia Via Iuris Peter Wilfling.
Plénum Ústavného súdu má totiž 13 členov. Aby bolo prijaté rozhodnutie, musí zaň hlasovať nadpolovičná väčšina, teda aspoň sedem sudcov.
Ak by súd v novom konaní rozhodnutie o treste nezopakoval, bude mať Harabin nárok na vrátenie platu, ktorý mu na základe disciplinárneho postihu už zadržali.
Vylúčenie troch sudcov pôvodne žiadalo ministerstvo spravodlivosti, ktoré za éry Lucie Žitňanskej návrhy proti Harabinovi podávalo.
Harabin žiadal vylúčenie ďalších štyroch a na tom zrejme bude aj trvať. Išlo o Ľudmilu Gajdošíkovú, Ladislava Orosza, Jána Lubyho a Juraja Horvátha.
Práve proti týmto sudcom minulý mesiac ostro vystupoval a avizoval aj podanie disciplinárnych návrhov a trestných oznámení za ich rozhodovanie v iných kauzách.
Wilfling pripúšťa, že tieto Harabinove kroky môžu s námietkovou vojnou súvisieť. „Takýto útok na sudcu by však nemal byť automatickým dôvodom na jeho vylúčenie pre zaujatosť.“
Právna analýza Via Iuris k stíhaniu Harabina konštatuje, že ak Ústavný súd nebude schopný vo veci rozhodnúť, bude musieť disciplinárne návrhy zamietnuť z procesných dôvodov.
