BRATISLAVA. Bez politickej vôle nebude možné zachrániť deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré sa do škôl zapíšu počas najbližších dvoch rokov.
Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave to povedala verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová.
Ombudsmanku mrzí, že sa jej mimoriadna správa, ktorá sa zaoberá aj porušovaním práv na vzdelanie maloletých Rómov, nedostala na aktuálnu parlamentnú schôdzu.
"Strácame drahocenný čas," povedala Dubovcová. Nepochybuje o tom, že jej správu poslanci NR SR prerokujú inokedy. Nepochybuje ani o tom, že Slovensko si vzdelávanie znevýhodnených detí vyrieši z dlhodobého hľadiska a koncepčne niekedy v budúcnosti.
Riešenie nenašli
Teraz však chcela dosiahnuť, aby sa prijali mimoriadne opatrenia, ktoré by zachránili práve tie znevýhodnené deti, ktoré do škôl nastupujú počas nasledujúcich rokov.
Na pôde úradu ombudsmanky sa dnes konalo rokovanie s desiatimi mimovládnymi organizáciami, zástupcami ministerstva školstva, ministerstva zahraničných vecí. Prítomní boli aj zástupcovia Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a zástupkyňa predsedu ľudskoprávneho výboru NR SR Rudolfa Chmela. Zo strany štátnych orgánov sa zoskupenie mimovládok a ombudsmanky opäť nedočkalo pochopenia.
Ako povedala Dubovcová, na stretnutí nedospeli k riešeniu, s ktorým by boli všetky strany spokojné. Tretí sektor považuje mimoriadnu správu ombudsmanky za prvý prípad, kedy oficiálna slovenská inštitúcia potvrdila závažné konštatovania mimovládnych a medzinárodných organizácií týkajúce sa vzdelávania znevýhodnených detí.
Za mimovládne organizácie to povedali Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry, Jana Vargovčíková z Amnesty International Slovensko, Alexandra Draková z UNICEF a Lenka Czikková z ETP Slovensko.
Najčastejšie voči Rómom
Ombudsmanka v jednej časti svojej mimoriadnej správy konštatuje, že ak sa dieťa so špecifickými potrebami dostane do špeciálnej triedy, len ťažko sa vyškolí na vyššej úrovni. Ďalej konštatuje aj to, že v špeciálnych triedach končia aj také deti, ktoré tam vôbec nepatria. Toto porušovanie práv maloletých v prístupe k vzdelávaniu je podľa Dubovcovej dlhodobé a opakované. Najčastejšie sa uplatňuje voči Rómom.
"Ak deti nie sú vhodne pripravené na zápis do školskej dochádzky, ak neabsolvujú predškolskú prípravu alebo je nekvalitná, majú minimálne šance na to, aby sa dostali do riadneho školského prúdu," vysvetľuje ombudsmanka.
Takéto deti nedokončia ani základnú školu, nezískajú ani len výučný list. Kriglerová upozorňuje, že problém sa týka aj detí so zdravotným postihnutím alebo detí migrantov. Vargovčíčová dodáva, že príklady dobrej praxe existujú, zakladajú sa však len na lokálnej a projektovej báze. Projektové riešenia sú podľa nej výbornou podporou pre školy, no nie sú systémovou odpoveďou.
Problém rastie nevšímavosťou
Dubovcová hovorí, že žiaden z bodov aktuálnej schôdze nie je natoľko závažný ako riešenie základného práva detí na vzdelávanie. Kladie si otázku, "aké priority má NR SR, keďže sme schopní sa týždeň venovať bitke dvoch poslancov a nemáme priestor pre tému o porušovaní ľudských práv".
Podľa ombudsmanky neriešia politici situáciu v osadách už dlhodobo. Domnieva sa preto, že im nie sú ľahostajní len občania v osadách, ale aj tí, ktorí žijú v ich blízkosti. Pobúrenie ľudí z blízkosti osád je podľa Dubovcovej pochopiteľné.
Na druhej strane, správanie sa znevýhodnených osadníkov je hlavne výsledkom zanedbania tejto témy politikmi. Obe skupiny majú právo na svoje postoje, ale politici nemajú právo tento problém neriešiť a tým podporovať zvyšovanie napätia, vyhlasuje ombudsmanka. Dodáva, že sa zastáva rovnako všetkých a tlačí na orgány, aby problém riešili. Nie však formou neprimeraných policajných zásahov, uzatvára Dubovcová.