Znásilnenej by možno donosenie plodu pomohlo a dalo zmysel jej životu, tvrdí v otvorenom rozhovore hovorca Národného pochodu za život Tomáš Kováčik.
V minulosti sa konali akcie spojené s touto témou vo viacerých mestách. Prečo sa to teraz zlúčilo dokopy? Nebola vtedajšia odozva dostatočne veľká, alebo to má nejaký iný dôvod?
Hnutie Pro life je na Slovensku živé desiatky rokov. Potreba postupne rástla a rastie. Chceme spojiť ľudí, aby sa stretli a vzájomne povzbudili, že ich je v spoločnosti väčšina, že nie sú osamotenými ostrovmi, ako by sa mohlo zdať.
Téma ochrany života totiž rozdeľuje spoločnosť a tí, čo sú za život, majú niekedy obavu vyjadriť svoj postoj. Na druhej strane celonárodné pochody sú štandardným podujatím aj v zahraničí, napríklad v USA, Francúzsku a tak ďalej.
Je nás väčšina
Čo je cieľom? Zmeniť legislatívu? Alebo len chcete aby si ľudia uvedomili túto hodnotu? Kedy by ste boli spokojní?
Cieľom je ochrana každého ľudského života od počatia po prirodzenú smrť, a tiež ochrana rodiny, založenej na manželstve muža a ženy ako ideálneho priestoru pre výchovu ďalšej generácie.
Tieto dve veci sú pre nás základnými hodnotami. „Podmotívom“ je najmä mobilizácia a stretnutie ľudí s rovnakým názorom, ktorí sa neboja tieto témy otvoriť ani pri pive a debatách s kamarátmi. Aby si boli vedomí, že nie sú sami, ktorí sa snažia chrániť život človeka, ale je to naozaj väčšina slovenskej spoločnosti.
Myslíte si, že naozaj ide o väčšinu Slovenska?
Áno, podľa štatistík je ochrana života väčšinovou hodnotou, hoci súčasná legislatíva na to nereflektuje. Oproti socializmu, keď platilo, že dnes si dám vytrhnúť zub, zajtra idem na potrat a pozajtra na neviem čo, sú súčasné postoje radikálne iné. Pohľad na ochranu života sa stáva a je väčšinovým v spoločnosti.
Chcete teda zmeniť legislatívu?
Ak požadujeme ochranu každého ľudského života, tak áno.
Nie je paradoxné, že mnohí veriaci zosmiešňujú dúhové pochody homosexuálov, označujú ich za šaškovanie na verejnosti, keď to isté, len v boji za iné myšlienky, robia aj sami?
Nie som človek, ktorý by sa vysmieval druhým. Kultivovaní ľudia to, verím, nerobia, vážime si každého, a preto aj hovoríme o ochrane každého človeka. Nemyslím si, že posmievanie je spôsob, ako viesť seriózny dialóg, taký postoj mi nie je vlastný. A myslím si, že ten dialóg treba viesť argumentačne, o hodnotách, ktoré táto spoločnosť chce mať a má.
Akceptujete teda právo homosexuálnej komunity byť v uliciach a organizovať podobnú akciu, ako vy?
Ústava každému zaručuje právo vyjadriť sa, zhromažďovať sa.
Nepýtal som sa, čo umožňuje legislatíva, ale na váš osobný postoj.
Ten je zhodný s ústavným. Je každého legitímnym právom zhromažďovať sa za akúkoľvek hodnotu. Nemôžem upierať nikomu právo zhromažďovať sa, na druhej strane moje hodnoty a presvedčenie hovoria o tom, že je potrebné chrániť a podporovať rodinu založenú manželstvom muža a ženy ako ideálny priestor pre východu detí.
V médiách zaznelo, že termín vášho Národného pochodu za život bol zámerne zvolený tak, aby sa križoval s Dúhovým pochodom. Ako to bolo?
Informácia o konaní nášho pochodu je známa od 31. januára 2013, čo dokazuje vydaná tlačová správa. Prebrali ju viaceré médiá, dá sa nájsť na internete. Že sa bude konať aj iné podujatie, som sa dozvedel až v apríli.
Tiež sa mi to nezdalo, premýšľal som, či kolegovia z Dúhovému pochodu, myslím teraz z organizátorského pohľadu, zaspali, a ich podujatie tento rok nebude. Neskôr to bolo popreté, na termín sa však treba pýtať ich. Vyjadrenie organizátorky Dúhového pochodu pre denník Pravda naozaj nebolo korektné, lebo naším cieľom nikdy nebolo a nie je niekomu ubližovať ani proti niekomu protestovať.
Ak chce niekto vraždiť, tak mu to dovolíme?
Počet interrupcií na Slovensku kontinuálne klesá, v roku 2009 sme boli krajinou s druhou najnižšou mierou potratovosti v Európe. Kým v roku 1990 podstúpilo interrupciu 47901 žien, v roku 2010 už len 9299. Je potrebné meniť legislatívu? Máme síce relatívne liberálny zákon, ale čísla reálne klesajú.
Dám to do kontrastu, ktorý sa niekedy nazýva fanatickým – vyviezli sme od nás množstvo Židov. Keby sme vyviezli čo len jedného, bol či nebol by to problém?Klesá to, v poriadku. Otázne je, vďaka čomu. Klesá aj pôrodnosť.
Nik však veriace ženy, alebo tie, čo veria v tieto hodnoty, do potratov nenúti. Prečo to chcete v sekulárnom štáte vnútiť všetkým? Čo vás na to oprávňuje?
Má to viac rovín. Hovoríte o veriacich ľuďoch, ten pochod je však občianskym podujatím, hoci ho organizuje Konferencia biskupov Slovenska a ďalších viac ako 80 organizácií. Ochrana života je všeľudská hodnota.
Pred pár mesiacmi som v jednej diskusii počul istého liberálneho politika. Otázka znela, či zákon ľudí vychováva alebo nevychováva. S kamenným ksichtom povedal, že nie. Je to čudný pohľad, lebo zákony sú tu na to, aby ľudí ovplyvňovali. Ľudský život ako najvyššia hodnota by mal byť chránený v každom štádiu, či už ho dáva ateistka alebo veriaca. Je to ľudský život, to je základ.
Zákonmi zakazujeme kradnúť alebo zabíjať ľudí, vytvorili ich ľudia na základe historickej skúsenosti a spoločnosť sa nimi riadi. Verím tomu, že keby sme povolili, že každý nemajetný, ktorý nemá auto, si ho môže zadovážiť krádežou, dialo by sa to vo veľkom.
S časťou spoločnosti sa však nezhodujete v tom, kedy vzniká život. Prečo jej to chcete vnútiť? Opakujem, že kto na potrat nechce ísť, toho nik nenúti. Pre život sa každý môže rozhodnúť bez obáv z represie.
Potom sa môžeme opýtať – ak chce niekto vraždiť, tak mu to dovolíme? Veda v tom, kedy sa začína život, dala za pravdu nám, preto chceme súčasný nezákonný stav zmeniť.
Nemôže byť nezákonný, ak je v zákone, posudzoval to aj Ústavný súd.
Sedeli tam šalamúni, rozhodli zaujímavo. Vychádzam z toho, že každý ľudský život si zaslúži ochranu a budem v prvom rade pomáhať tým ženám tak, ako môžem. Ten zákon je neľudský. Zatiaľ som nevidel relevantný výskum, ktorý by povedal, že ľudský život sa začína od dvanásteho týždňa, kým predtým to bol len zhluk buniek.
Prvý trimester je v legislatíve daný ako vec spoločenskej dohody, teda akýsi kompromis, takže to veda nemohla potvrdiť. Zhoda nepanuje ani v tom, či život začína splynutím spermie a vajíčka.
Chápem, čo hovoríte, ale dám protiotázku – keď si väčšina spoločnosti povie, že Židov treba poslať do koncentráku, tak to budeme robiť? Niektoré otázky nemôžu byť otázkou spoločenskej dohody, základné ľudské práva tiež nie.
Odsudzujem čin, nie človeka
Je interrupcia vraždou?
Áno.
Jana Tutková používala slovo genocída. To však má v slovníku iný význam.
Viete mi ho prečítať? Mám o ňom len hmlistú predstavu a nerád by som sa vyjadril nekorektne.
Vyhladenie, vyhladzovanie národa, rasy, etnickej alebo náboženskej skupiny a podobne.
Podľa tejto definície nejde o vyhladzovanie konkrétnej rasy, ale o zabíjanie ľudí bez ohľadu na rasu či náboženstvo.
Ak je potrat vraždou, tak žena aj lekár, ktorí to vykonali, sú vrahmi. Rozumiem tomu správne?
Spoločnosť by mala byť nastavená tak, aby tu ten fenomén nebol. Potom nemusíme používať takéto pomenovania. Nerád nálepkujem ľudí.
Ak raz došlo k vražde, tí dvaja musia byť vrahovia. Iné mi z toho nevychádza.
Je to vec svedomia každého z nás. Ťažko súdiť jednotlivých ľudí.
Ak to označujete za vraždu, to súdenie v tom už je. Preto sa pýtam, či je tá žena vrahyňa.
Nedovolím si súdiť tých ľudí, ani ich motivácie či tlak, pod ktorým konajú. Počul som, že starší lekári tieto prípady hádžu na mladých kolegov, lebo si sami uvedomujú, že je to etický problém.
Hovoríte, že si nedovolíte súdiť ľudí ani ich motivácie, ale chcete zmeniť legislatívu, aby sa interrupcie zakázali. K súdeniu už teda došlo. Vždy, keď hovorím s „prolajfistami“, mám pocit, že sa vyhýbajú otvorene povedať, že žena aj lekár sú vrahovia. Prečo sa toho tak bojíte, keď samotný úkon označujete za vraždu?
Istá múdrosť ma priviedla k odsudzovaniu činu, nie k odsudzovaniu človeka.
Ak niekto niekoho zavraždí na ulici, spácha krádež či lúpežné prepadnutie, neodsúdime len samotný čin, ale aj toho človeka, teda vinníka.
Pri ňom tiež neviem povedať, či jeho motívom bolo, že chcel niekoho pekné Porsche, aby sa odviezol dve ulice, alebo chcel ukradnúť 100 eur preto, lebo jeho žena a deti sú choré a hladné.
Ak niekto opitý zavraždí druhého, odsúdite len čin, alebo aj vraha?
Naučil som sa odsudzovať čin a nie človeka.
Znie to zvláštne. Vychádza mi z toho, že ste ochotný akceptovať stav, keď sa tu dejú vraždy a nik nemusí byť potrestaný. Ak by ste pripustili, že žena aj lekár sú vrahovia, museli by ste žiadať aj trest.
Momentálny stav je taký, že to trestné nie je.
Chcete interrupcie zakázať, čiže by boli trestné. Snažím sa zistiť konzistentnosť vášho postoja, ako to máte v sebe spracované. Ak sa podľa vás pácha vražda, je ten, čo ju vykoná vrah? A mal by dostať trest?
Mám to spracované dobre. Odsudzujem čin, ale neodsudzujem ľudí, lebo nepoznám ich motivácie. Všetky tie činy sa nedajú vopchať do jedného vreca.
Podstatný je aj pohľad milosrdenstva. Príčiny, ktoré človeka priviedli k zabitiu, bývajú rôzne. Je to chladnokrvná vražda, alebo vyplynula z toho, že jeho rodina hladuje? Ak poviem, že potrat je vražda a zlý čin, tým som toho človeka neodsúdil.
Naopak. Ak o niekom poviete, že vykonal vraždu, logicky z neho robíte vraha. Veď to sa od seba nedá oddeliť. Ako chcete oddeliť čin od osoby, ktorá ho spáchala?
Odsudzujem čin, nie človeka.
Hoci spáchal vraždu?
Spáchal daný čin, to sa dá ľahko a jednoznačne povedať.
Podľa vás vraždu.
Ak to postavíte do fatalistickej roviny, že áno, je to vražda, a tak sú žena aj lekár vrahmi, OK, ale ja to takto nemôžem vidieť, lebo potom by som mohol povedať, že vrahom je táto spoločnosť. Nevytvorila totiž každej z tých žien podmienky, aby to bábo porodili.
Ak je potrat podľa „prolajfistov“ vražda, úplne inak trestáme vraždy ľudí po narodení a inak pred ním. Ak je podľa vás nenarodená bytosť človekom s plnými právami, ako je možné, že jeho vraždu posudzujete inak?
Veď aj ja sa pýtam, ako môžeme zabitie 12-týždňového dieťaťa posudzovať inak, než zabitie 13-týždňového.
Prečo potom netrváte na tom, aby tie matky boli potrestané? Hovoríte A, teda že je to vražda a zlý čin. Zároveň ste sa jasne nevyjadrili, či by tí ľudia mali byť potrestaní.
V dnešnom zákonnom stave ich potrestať nemožno.
Pýtam sa na stav, ktorý chcete dosiahnuť.
Niekedy nebol potrat povolený zákonom a títo ľudia boli spoločnosťou odsudzovaní aspoň morálne.
Interrupcie sa diali už v starom Grécku ako regulácia populácie. Počet detí nemal presiahnuť existenčné možnosti spoločnosti.
Anjeličkárky predsa nemali práve najlepšiu povesť. Všetci vedeli, o čom je ich práca. Spoločnosť musí k zmene dospieť podobne, ako museli v Amerike dospieť k tomu, že nebudú zvláštne autobusy pre čiernych a bielych.
Nie je zbabelé označiť interrupcie za vraždu a nežiadať trest?
Modelový príklad – nejaká žena má doma iks detí, muža alkoholika a málo peňazí. Môžem ju posudzovať tak isto, ako ženu, ktorá je veľmi dobre zabezpečená, má dve deti, prichádza tretie a ona si povie, že už stačí, nechce sa mi prať plienky? Otázka trestu je na diskusiu. Nedovolím si k tomu povedať viac.
Interrupcie nie sú prijateľné za žiadnych okolností
Pripúšťate nejaké okolnosti, za ktorých je potrat akceptovateľný?
Nedávno som zachytil informáciu z konferencie lekárov v Írsku, ktorí povedali, že potrat nie je riešením žiadneho medicínskeho problému.
Čiže ani v prípade, keď je ohrozený život matky?
Zopakujem to – lekári, a bolo ich viac ako 130, sa zhodli na tom, že potrat nikdy nerieši žiadny zdravotný problém.
Mňa zaujíma váš názor. Sú situácie, pri ktorých by ste potrat pripustili?
Ja osobne nie.
Ani keby bol ohrozený život vašej manželky? „Prolajfisti“ aj kňazi, s ktorými som o tom hovoril, sa totiž v názore vzácne zhodujú – takýto prípad akceptujú. Vy ste tuším prvý, kto mi hovorí, že by to nedovolil.
Je to na odbornú diskusiu.
Dostávame sa k Sophiinej voľbe.
Že by som si vybral medzi mojou manželkou a mojím dieťatkom?
Samozrejme vám to neželám.
Ďakujem. Čo vám poviem? Jedna svätica, Gianna Beretta Mollová, sa pre svoje dieťa takto obetovala, na základe toho ju vyhlásili za svätú. Nerád by som sa dostal do podobnej situácie. Držím sa však názoru tých lekárov, ktorý je pre mňa relevantný. Bola by to otázka na mňa a moju manželku.
Čo znásilnenie? Poznám takú ženu osobne. Máme ju nútiť, aby deväť mesiacov nosila v sebe plod násilného činu? Určite budete argumentovať, že to dieťa je nevinné, a tak má právo na život.
Ďakujem za odpoveď.
Skúsme sa ponoriť do psychiky tej ženy. Ako by ste jej zdôvodnili, aby nešla na interrupciu?
Je to ľudský život, alebo nie? Tej žene treba poskytnúť maximálnu podporu, aká sa len dá, aby sa rozhodla dieťaťu darovať život. Prečo by malo trpieť nevinné dieťa, hoci je plodom násilníka? Počul som aj o prípadoch, keď žena po znásilnení porodila, pozrela sa na to decko a nemohla ho dať preč.
Ľudia sú rozmanití a nie každý to dokáže zvládnuť. Žiadať od znásilnenej ženy, aby to dieťa donosila, je hyenistické, nie?
Je to hypotetická situácia.
Nie je, ja takú ženu poznám. Šla na interrupciu, lebo z toho mala šialenú traumu. Dodnes sa z toho nespamätala.
Z interrupcie alebo znásilnenia?
Zo znásilnenia. Psychicky jej výrazne pomohlo, že sa toho plodu zbavila. Neviete si predstaviť, ako to taký človek prežíva.
Nie som žena, samozrejme, že si to neviem predstaviť. Ešte čakám argument, že prečo sa k tomu vyjadruje chlap. (smiech) Nedokážem vám povedať, aký exaktný postup treba zvoliť pre tú ženu, aby to celé zvládla.
Vravíte, že tým znásilnením trpí doteraz. A možno by jej donosenie dieťaťa pomohlo, mohla by mu venovať lásku a celý život jeho výchove. Áno, mnohí hovoria, že by jej pripomínalo toho hajzla, ktorý ju znásilnil, ale možno by dalo zmysel jej životu. Kto vie, čo je viac pravdepodobné?
Asi sama najlepšie cítila, čo má urobiť.
Na pocity by som sa v takýchto stresových situáciách veľmi nespoliehal. Navyše najviac interrupcií absolvujú ženy, ktoré majú doma dve deti a sú dobre zabezpečené, len im to tretie nepasuje do plánu. Percentá prípadov, o akých hovoríte, sú marginálne.
Lenže vy, „prolajfisti“, nerozlišujete, za akých okolností dochádza k potratom, všetkých hádžete do jedného vreca, čiže musíme hovoriť aj o marginálnych prípadoch.
Nepáči sa mi, ak hovoríte, že vraj všetkých hádžeme do jedného vreca.
Ak chcete presadiť komplexný zákaz, ktorý sa bude týkať všetkých, logicky ich do jedného vreca hádžete – aj tú dobre zabezpečenú s dvomi deťmi, aj tú znásilnenú.
Do jedného vreca, ale ochrany života. OK, také vrece sa mi celkom páči.
Potraty sa, žiaľ, dejú aj samovoľne. Mnohí sa pýtajú, prečo to Boh dopúšťa. Máte na to odpoveď?
Ako veriaci sa pýtam, čo ma Boh chce touto vecou naučiť. Neviem, prečo zomiera veľa malých detí. Myslím si, že sa to dozvieme na druhej strane.
Pastiersky list biskupov treba brať s nadhľadom
Snažíte sa presadiť istú agendu, ako sa to však môže udiať, keď medzi cirkvou a Ficovou vládou panuje dojemná zhoda o neútočení? Prečo netlačíte na cirkev, aby s tým niečo robila? Spraví sa pochod, pár dní to bude v médiách, a čo potom?
Mýlite sa, že to tým pochodom skončí, že tých 50-tisíc ľudí, ktorí tam prídu...
Neviete, či ich bude 50-tisíc.
Na východe je problém zohnať autobus, takže to hovorí čosi aj o počte, ale veď uvidíme. Potom tí ľudia prídu domov a budú debatovať so susedom, čo robili cez víkend. Tá myšlienka teda neskončí momentom odchodu, ale ostane žiť a bude živená aj zo strany cirkvi.
Naznačili ste, či by nebol jednoduchší politický tlak. Tú požiadavku, ak sa zúčastní veľa ľudí, politici nebudú môcť ignorovať. Je to apel na politikov všetkých strán, či sú vo vláde teraz, alebo v nej budú v budúcnosti.
Touto agendou sa cirkev zaštiťuje, v skutočnosti však voči vláde mlčí, lebo funguje nepísaná dohoda o neútočení.
Koľko ľudí má na tú akciu prísť, aby ich bolo dosť?
Vy ako organizátori musíte vedieť, kedy budete spokojní.
Musíme zablokovať Košice, aby to bolo dosť? Na Slovensku ešte väčšie podujatie, ktoré žiada konkrétnu zmenu v konkrétnej veci, od novembra 1989 nebolo.
Čítal som pastiersky list biskupov k pochodu. Má presne 1111 slov, ale ani jedno o prevencii pred potratmi, o adopciách, hniezdach záchrany, o pomoci ženám v núdzi, osvete a podobne. Hovorí sa A, ale to podstatné, teda B, čo bude vždy ovplyvňovať počet interrupcií, tam nie je.
K tomu neviem zaujať stanovisko, ten list som nepísal.
To nie je výčitka voči vám, len ma to prekvapilo. Biskupi chcú zakázať potraty, ale chýba to najdôležitejšie. Prečítal som si aj všetky vaše e-maily o pochode. V nich tento rozmer chýba tiež.
Jednou z nosných myšlienok pochodu je, že sa pomôže aj konkrétnym ženám v núdzi. Zarazilo ma, že médiá túto pozitívnu informáciu odignorovali, posielali sme tlačovú správu. Desať percent zo všetkých finančných darov, ktorými ľudia prispeli na pochod, pôjde práve na pomoc konkrétnym ženám.
Často sme obviňovaní z moralizovania, že len zakazujeme a nepodávame tým ženám pomocnú ruku. Organizácií, ktoré to robia, sú však na Slovensku desiatky.
Myslel som skôr systémovú zmenu, lebo tých 10 percent sa rýchlo minie. Množstvo žien ani netuší, že existujú nejaké hniezda záchrany.
Kde sú v informovaní o tých pozitívnych veciach médiá? Mnohé organizácie robia informačné kampane, chodia do ulíc, zachraňujeme životy, ak je to v našich silách, takže je čudné, ak sa nám vyčíta, že nerobíme viac. Snažíme sa.
Teraz vám dávam veľký priestor. Ak tým ženám konkrétne pomáhate, treba to povedať.
Fórum života zastrešuje okolo 50 organizácií po celom Slovensku, pod ktoré spadajú domy na pomoc ženám v týchto situáciách, existujú poradne, robí sa osveta, ženám sa pomáha aj finančne či právnymi radami. Stačí len hľadať.
Ale nezaznieva to na akciách, kde by sa to hodilo najviac. Napríklad na pomoc ženám mohla adekvátne upozorňovať už bilboardová kampaň CBR pred rokmi, nemusela ponúkať len šokujúce obrázky. Rovnako by osveta mala zaznievať na vašom pochode. Treba hovoriť s lekármi, so ženami, zjednodušiť proces adopcií, masovo propagovať hniezda záchrany, ktoré by mali byť aspoň v každom okresnom meste. Kedy o tom nahlas hovorila cirkev? Koľko o tom nájdem v katolíckych médiách? Treba zmeniť systém, nestačí pomôcť jednotlivcom.
Dobre hovoríte, toto je začiatok dlhodobého snaženia sa. Áno, projekty konkrétnej pomoci, ktoré spomínate, by mali byť širšie. Ale cirkev nepomáha len ženám v núdzi, ktoré premýšľajú o potrate, realizuje aj iks iných sociálnych projektov. A ešte jej vyčítame, že robí málo?
OK, snažíme sa, možno by to naozaj chcelo viac. Je tu však ešte priestor? Čo je však prvé, vajce alebo sliepka? Máme najskôr mobilizovať a potom ľudí žiadať, aby priespievali, alebo žiadať najskôr o prispievanie a potom ich vytiahnuť do ulíc?
Ak chce niekto zakazovať interrupcie, najskôr by mal riešiť osvetu a podmienky, aby na ne nik nebol odkázaný. Ak sa to iba zakáže, nasledovať budú potraty načierno, potratová turistika, iks zdravotných komplikácií a ďalšie dôsledky, ktoré dnes ani nevieme predvídať.
Zaznie to aj na pochode. Navyše zákaz interupcií nepríde zajtra, takže líniu, ktorú spomínate, sledujeme. Najskôr chceme ľudí mobilizovať a vyslať spoločenský signál, ale aj upriamiť ich pozornosť na to, aby konkrétne pomáhali ľuďom okolo seba.
Veď cirkev nehovorí nič iné, než že „miluj Boha a blížneho svojho.“ V tom je to zahrnuté. Že to mnohí nevedia pretaviť na drobné, holt, každý sme nejaký. Mne sa tiež otvára nožík vo vrecku, keď má niekto len „jalovú“ vieru.
Biskupi vo svojom liste k pochodu píšu, že „vidíme teda, akou záludnou je snaha tých, ktorí nám chcú nasilu vnútiť zákony smrti.“ Čo je to za nezmysel? Komu tu kto vnucuje zákony smrti?
Necítim sa kompetentný vyjadrovať sa k pastierskemu listu.
Ako tomu rozumiete ako veriaci človek?
Túto vetu vnímam ako reakciu nielen na otázku potratov, ale aj iných tendencií v spoločnosti.
Biskupi spomínajú potraty a eutanáziu. Neviem, prečo v tom liste klamú. Kto im nasilu vnucuje zákony smrti?
Myslím si, že to nebolo k téme potratov, ale skôr k téme eutanázie. Už ste si asi všimli, aký jazyk teológie cirkev používa. To nie je priamočiary jazyk, ktorým by sa hovorilo od slova do slova, alebo ktorý by vyjadroval to, čo vidieť na prvý pohľad. Treba to brať s nadhľadom.
Rozhovor bol autorizovaný, Tomáš Kováčik v prepise nič nezmenil.
Medzititulky: redakcia
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/pages/Karol-Sudor/227192927091"][/content]
Beata
Balogová
