Peniaze za znárodnený majetok by chceli investovať na Slovensku - založiť univerzitu a informačné spoločnosti.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Štyri priemyselné centrá, ale aj Bojnický zámok či popradské letisko. Majetok jedného z najúspešnejších československých podnikateľov Jána Antonína Baťu, ktorý mal okrem Česka aj na Slovensku, po vojne znárodnili Benešovými dekrétmi. Dnes požadujú jeho potomkovia od štátu finančnú náhradu.
„Benešovými dekrétmi bol znárodnený majetok, ten dekrét však počítal s tým, že sa nemá ukradnúť, ale má sa znárodniť za náhradu. To sa nikdy nestalo,“ hovorí právny zástupca rodiny Robert Cholensky.
Za znárodnené impérium Baťa nikdy finančnú náhradu nedostal. Zabránilo mu v tom vykonštruované obvinenie z roku 1947. Národný súd v Prahe mu vymeral v jeho neprítomnosti trest 15 rokov väzenia a prepadnutie všetkého majetku.
Dôvodom malo byť jeho konanie proti záujmom československého ľudu, počas komunizmu ho obviňovali zo spolupráce s nacistami.
Jeho meno očistili v roku 2007 české súdy a v máji aj tie slovenské. Dôvodom bolo, že Baťa počas vojny finančne podporoval zahraničný odboj.
O presnej sume nehovoriaFakty
Čo postavil a vlastnil
založil priemyselné centrá v Partizánskom, vo Svite, v Nových Zámkoch a Bošanoch,
patril mu aj Pravenec či popradské letisko,
získal Bojnický zámok.
Znárodnený majetok Baťovcov u nás má podľa právneho zástupcu rodiny Tomáša Pecinu hodnotu niekoľko miliard eur.
Baťov vnuk John Nash hovorí, že získané peniaze by investovali na Slovensku. Založili by za ne Univerzitu Jána Antonína Baťu.
„V baťovských mestách by sme chceli investovať do technologických spoločností a priniesť týmto regiónom prácu,“ hovorí Nash. „Cítime sa zaviazaní, aby sa niečo z toho, čo vytvoril náš dedo, vrátilo.“
Žiadosť na ministerstveSo žiadosťou o finančnú náhradu sa obrátili Baťovi potomkovia už aj na slovenské ministerstvo financii, to žiadosť analyzuje a komunikuje s českými kolegami, ktorí majú s takýmto prípadom skúsenosti od roku 2005.
České ministerstvo financii konanie zastavilo a žiadosť zamietlo pre administratívne chyby a nedostatky v dokumentácii.
Baťova vnučka Dolores Liljana Bata Arambasic sa obrátila so žalobou aj na české súdy. Úspešná zatiaľ nebola.
Ak by slovenské ministerstvo financii podobne ako to české žiadosti Baťovcov nevyhovelo, obrátia sa aj tu na súd.
„Druhá vetva rodiny urobila v Česku právne kroky, ktoré neboli najšťastnejšie. Na Slovensku veríme v lepšie šance,“ hovorí vnuk Baťu John Nash.
Právnik Andrej Leontiev z Taylor-Wessing hovorí, že ide o zložitý problém, po základnej rešerši označil šance Baťovcov za minimálne.
„Bratislavsky sud nerozhodol o nárokoch Baťovcov, bratislavský súd rozhodol o tom, že Ján Antonín Baťa nebol vinný z konania proti záujmom československeho ľudu. Toto obvinenie mu v roku 1947 zabránilo v ziskani finančnej náhrady za znárodneny majetok, no neznamená to automaticky, že hneď majú pozostalí nárok na náhradu.Teoreticky by si mohli uplatňovať nárok na náhradu skody z dôvodu nezákonného rozhodnutia, no muselo by sa konať podľa predpisov platných v roku 1947, a tie obsahovali odlišnú právnu upravu, aká plati teraz. Ak by aj mali nárok, ten by následne patril do dedičstva,“ hovorí Leontiev.
Okolo baťovského majetku sú veľké zmätky, píše Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Vytvoril impériumJán Antonín Baťa, ktorý prevzal rodinnú firmu po smrti svojho staršieho brata Tomáša Baťu v roku 1932, vybudoval z českej firmy nadnárodný koncern uznávaný aj vo svete.
Získal povesť vizionára a priniesol veľa inovatívnych nápadov. Mal vlastné letisko v Otrokoviciach, no najväčší úspech slávili doma i vo svete jeho obuvnícke podniky.
„Baťove závody mali pre ekonomiku Československa obrovský význam. Boli priekopnícke v organizácii práce, staroslivosti o zamestnancov, založil školu, staval im byty, domy. Keď sa pozrieme na Partizánske či Svit, všade nájdeme stopy. Priekopníkom bol tiež v tom, že dokázal predávať za ľudové ceny,“ hovorí historik SAV Dušan Kováč.
Po druhej svetovej vojne Baťovci impérium stratili znárodňovacím Benešovým dekrétom.
„V tom čase prebehol takýto proces v Československu, ale aj niektorých iných krajinách. Znárodnené boli všetky podniky nad 50 zamestnancov, de facto všetok priemysel,“ hovorí.
V Brazílii, kde v roku 1965 zomrel, založil Baťa niekoľko ďalších miest - Batatubu či Mariapolis. V roku 1957 ho navrhli aj na Nobelovu cenu mieru. V Južnej Amerike dnes žije približne osemdesiat členov jeho rodiny.

Beata
Balogová
