BRATISLAVA. S necitlivým prístupom a ignorovaním personálu, o ktorom denník SME informoval v stredajšom vydaní, sa pacienti nestretávajú iba v štátnych nemocniciach.
S odstupom personálu od pacientov, nedôverou lekárov k názorom a pocitom pacientov a neschopnosťou ľudsky komunikovať sa stretávajú aj ľudia, ktorí si hospitalizáciu zaplatili v súkromnej nemocnici.
Taká je skúsenosť dvadsaťšesťročnej Lenky z Košíc, ktorá si v júni dala odstrániť žlčník v 1. súkromnej nemocnici v Košiciach-Šaci.
Pred vyše rokom jej náhodou diagnostikovali žlčníkové kamene,“ opisuje Lenka, ako sa začali jej problémy.
Svoju skúsenosť opísala v blogu Mám panický strach z našich nemocníc, zažila som horor. Jej tvrdenia redakcia konfrontovala aj s nemocnicou.
Zapáchajúca rana
Košičanka sa rozhodla zbaviť kameňov miniinvazívnou metódou SILS, ktorá spočíva v odstránení žlčníka cez jeden otvor, pupok. Hospitalizácia, ktorá mala trvať 72 hodín, sa napokon natiahla na 16 dní.
Keď sa po zákroku sťažovala, že z rany cíti hnilobný zápach, sestra sa jej to snažila vyvrátiť. „Ale kdeže, to sa vám len zdá,“ spomína.
Ranu, ktorá vyzerala podľa Lenky už na pohľad otrasne, považovali lekári niekoľko dní za normálnu. "Začínala som mať pocit, že ma považujú za simulantku," opisuje Košičanka.
Lenkino podozrenie sa po niekoľkých dňoch a vyšetreniach potvrdilo. Keď jej vytlačili množstvo hnisu, ktorý mal pri pupku tvar guľôčky, prednosta jej povedal, že práve to jej spôsobovalo bolesti.
Po tom však začala mať kŕčovité bolesti v žalúdku. Tvrdí, že sa u lekárov opäť stretla s nepochopením. „Vy nechcete ísť domov? Vy tu chcete byť?“ pýtal sa jej vraj prednosta, keď mala bolesti.
Za predĺženú hospitalizáciu celkovo zaplatila vyše 130 eur.
Nezáujem odmietajú
Riaditeľ nemocnice Juraj Vančík v reakcii tvrdí, že nemôže súhlasiť s tvrdením, že personál zľahčoval ťažkosti pacientky, respektíve ju považoval za simulantku. To, že u Lenky po operácii došlo k menej závažnej „ranovej infekcii,“ priznáva.
„Príznaky sa objavujú postupne v priebehu niekoľkých dní, a tak aj výsledky zobrazovacích vyšetrovacích metód (USG aj CT vyšetrenie) realizovaných v prvých pooperačných dňoch boli negatívne,“ vysvetľuje neskoršie diagnostikovanie infekcie.
Tú sa podľa neho podarilo identifikovať až pri zvýšenej teplote pacientky a kontrole operačnej rany.
„Je nám úprimne ľúto ťažkostí, ktoré pacientka mala v súvislosti s operáciou v našom zariadení,“ odkazuje Vančík. Takýto typ komplikácií sa pri operácii podľa neho môže vyskytnúť.
SME pozná priezvisko pacientky, ktorá súhlasila len so zverejnením krstného mena. „V živote budem lekárov ešte potrebovať a tí budú spolu držať za akýchkoľvek okolností,“ zdôvodnila rozhodnutie zostať v anonymite.
Prečítajte si ďalšie blogy o nemocniciach:
- Ako sa zdochýna v slovenskej nemocnici
- Aj zvieratá zomierajú lepšie ako pacienti v našich nemocniciach
- Som zdravotná sestra. Personál v slovenských nemocniciach? Otrasný
- Som lekár. Áno, aj ja mám so slovenskou nemocnicou zlé skúsenosti
- Nemocnica? Celá posteľ mokrá od pretečenej plienky
Beata
Balogová
