Píše romista Rastislav Pivoň
"Čím viac ma kopali, tým viac som rástol. "Týmito slovami zakončil svoje rozprávanie Ľudovít Didi, keď sme ho spolu so študentkou romistiky Vierkou Sedílekovou navštívili. Spoznal som ho v roku 1992 ako riaditeľa Detského domova v Kolíňanoch pri Nitre.
Svojrázny, veselý chlap, žiadny moralista, otvorený človek, ktorý si nebral servítku pred ústa. Napriek tomu galantný, citlivý človek.
Vyštudoval učiteľstvo a týmto povolaním sa aj začal živiť. Vyrastal bez otca u starých rodičov, žili veľmi skromne. Rodák z Púchova nastúpil ako učiteľ v Nitre a postupne sa vzmáhal. Netajil sa, že niektorým kolegom "cigánsky" učiteľ nebol po vôli a tak niekoľkokrát zmenil pôsobisko.
Prečítajte si tiež:
Zomrel spisovateľ Ľudovít Didi, autor románu Príbehy svätené vetrom
Nesúhlasil s okupáciou, ostal bez práce
Rok 1968 ho zastihol vo Vrábľoch. Tu sa na schôdzi vyjadril, že so vstupom spojeneckých vojsk nesúhlasí. A bol koniec učiteľskej kariéry. Rok zostal bez práce.
Nakoniec nastúpil ako vrátnik, neskôr ako robotník v chemickej prevádzke. Bola to nebezpečná práca, nikto ju nechcel robiť, Didi tu prišiel o dve tretiny žalúdka.
Podpísal Chartu 77 a jeho šance na zlepšenie postavenia sa úplne stratili. Preradili ho k sústruhu. Nežná revolúcia ho zastihla už ako polovičného invalidného dôchodcu.
Príbeh v sebe nosil roky
Nastúpil na miesto riaditeľa Detského domova v Kolíňanoch, napriek zdravotnému stavu tu vybudoval telocvičňu i knižnicu. V roku 2005 mu mesto Vráble, kde žil v skromnom dome, udelilo verejné uznanie.
Ľudovít Didi svoj príbeh nosil v sebe dlhé roky. Ale nebol čas, ako sa nám zdôveril. Stále bolo niečo, až prišla penzia. Pusti sa do toho príbehu, povedala mu jeho manželka, láskavá žena s pekným úsmevom.
Tak vznikli príbehy svätené vetrom. Autobiografický román, ktorý stojí zato prečítať. Didi nás vždy prekvapil svojou prostorekou úprimnosťou a jeho román je presne taký.
Autentický, živý príbeh živého človeka. Neubránite sa úsmevu a je dobre, že ho Didi napísal. Kto ho nepoznal osobne, nech si knižku prečíta. Bude to presne také, akoby ste sa s ním rozprávali: veselé, živé, otvorené.
Prečítajte si tiež: Ľudovít Didi: Rómovia sa musia prestať ľutovať!
