Vyčerpáva ich aj práca, ktorá nie je v ich kompetencii.
BRATISLAVA. Takmer tretina sestier priznáva, že v dôsledku vyčerpanosti a pracovnej preťaženosti zle zaobchádza s pacientmi. Prejavuje sa to aj tým, že sú agresívne.
„To znamená, že už nemajú silu ovládať sa a strácajú nad sebou kontrolu, na požiadavky pacienta reagujú podráždene až agresívne,“ vysvetľuje sestra Mária Vávrová z Bratislavy.
Tvrdenia opiera o výsledky prieskumu, ktorý robila v januári a februári ako súčasť magisterskej práce Demotivácia a depresia v povolaní sestry.
Dotazníkovou formou sa na ňom zúčastnilo 140 sestier z interného, chirurgického, onkologického a oddelenia pre dlhodobo chorých v nemocniciach v Bratislave a vo Svidníku.
Hoci ide o malú vzorku, výsledky do určitej miery vysvetľujú či naznačujú, čo môže byť za necitlivým správaním personálu v nemocniciach, na ktoré v posledných dňoch poukázalo niekoľko blogerov na webe sme.sk.
Denníku sa ozývajú aj pacienti či ich príbuzní, ktorí majú skúsenosti s necitlivým prístupom zdravotných sestier.
SME okrem Vávrovej oslovilo aj iné sestry, aby ozrejmili prácu a správanie sestier k pacientom.
Vyčerpanosť a agresivita
„Sestry chodia domov unavené, vyčerpané a plné negatívnych pocitov z nedostatočne vykonanej práce v dôsledku problémov na pracovisku,“ opisuje svoje skúsenosti sestra Beáta Grešš Halász.
Práve pracovnú preťaženosť uvádzajú takmer tri štvrtiny sestier z prieskumu ako hlavný dôvod ich demotivácie až depresií. Prejavuje sa fyzickou a citovou vyčerpanosťou, necitlivosťou voči pacientom až ľahostajnosťou.
Vávrová upozorňuje, že kým v prieskume v roku 2007 za najväčší problém považovali ich kolegyne finančnú nedocenenosť, tento rok to už bola preťaženosť.
Od sestier sa zo strany lekárov, pacientov a príbuzných očakáva podľa nej maximum. „Pod týmto tlakom sú nútené robiť mnohé veci rutinne, bez citu, rýchlo a naoko, akože všetko je v poriadku.“
Sestry vyčerpanosť vysvetľujú najmä veľkým počtom pacientov, ktorý pripadá na jednu sestru.
Zákonom stanovený pomer sa málokedy dodržiava. V nočnej službe môže byť napríklad na jednu sestru najviac 18 pacientov, SME počas reportáže v trnavskej fakultnej nemocnici našlo oddelenia, kde zabezpečovali starostlivosť o 22 ľudí.
Vyčerpávajúce je podľa Vávrovej aj to, že musia robiť prácu za iných. „Otočiť pacienta by mohol pokojne aj sanitár.“ Ten však nie je často poruke, lebo musí sprevádzať pacientov na vyšetrenia, vraví sestra. „Často keď je pacient ťažký, lekár chce mať pri sebe sestru, pretože si ho buď nevie otočiť, alebo chce vidieť dekubit (preležaninu).“
Sestry „mnohokrát pre zachovanie tváre zariadenia, v ktorom pracujú, vedome zakrývajú nedostatky a vážnejšie problémy,“ opisuje Grešš Halász, prečo sa sestry cítia frustrované.
Rozhovor Karola Sudora:
Zdravotná sestra: Nie sme handry
Prax prináša stratu ilúzií
Jedným z problémov je, že sestry po nástupe do praxe rýchlo strácajú nadšenie pre prácu. Brzdí ich skúsené okolie. Strata predstáv a ilúzií, ktoré mali o svojej práci, kým neprišli do praxe, je zväčša rýchla.
„Som sestra a sestrou som chcela byť vari od narodenia. Aj moja mama ňou bola a zbožňovala som chodiť za ňou do práce. Ako hrdo si mohli vykračovať po dlhokánskych chodbách, usmievať sa a rozprávať sa s pacientmi,“ vyznáva sa sestra Svetlana Schubertová.
„Človek bol pre nás boh. Vraveli nám, nepripravujete sa na zamestnanie, ale na povolanie. A my sme to vnímali ako niečo posvätné. Že nejde len o to zarobiť peniaze,“ spomína na strednú zdravotnícku školu aj Vávrová.
„A prídete do prostredia, kde je pacient úplne posledný. Úplne na konci,“ opisuje svoj príchod do praxe. „Pre mňa to bol veľký šok.“
Spomína si, ako chcela dať pacienta, ktorý zomieral a stonal na samostatnú izbu, aby mal pokoj a mohol dôstojne odísť z tohto sveta. „Pozerali na mňa, ako na šibnutú, že čo vymýšľam. Nech ho nechám dodýchať a nechodím tam,“ opisuje reakciu personálu nemocnice.
Správanie sestier podľa Grešš Halász veľmi ovplyvnil aj nedotiahnutý a neúspešný boj sestier o vyššie platy. V roku 2011 ich požiadavku podporilo 243-tisíc ľudí v petícii. Potom si na rozdiel od lekárov vyjednávaním s vládou Ivety Radičovej (SDKÚ) dohodli zvýšenie platov.
Vo februári 2012 za tento zákon hlasovali poslanci všetkých parlamentných politických strán. Keď Ústavný súd, ktorý reagoval na iniciatívu lekárov, účinnosť zákona pozastavil, komora sestier odvolala šéfku Máriu Lévyovú. Práve ona bola tvárou snahy za vyššie platy.
„Roztrieštenosť a nejednotnosť sestier sa znásobila a ich hlas v spoločnosti zoslabol, až takmer stíchol,“ komentuje Grešš Halász.
Prečítajte si smutné príbehy zo slovenských nemocníc
Pre sestry majú projekt
Ako reagujú na problémy sestier nemocnice?
Bratislavská univerzitná nemocnica odpovedá, že po opakujúcich sa problémoch v oblasti zvýšenej fyzickej a psychickej záťaže sestier pripravilo vedenie v spolupráci s oddelením klinickej psychológie projekt na zlepšenie súčasného stavu.
Zamerať sa má najmä na poradenstvo, psychoterapiu, prípravu na záťažové situácie, zvládanie stresu, komunikačné zručnosti a riešenie konfliktov.
Možnosť hovoriť o svojich problémoch so psychológom ponúkajú sestrám košická univerzitná nemocnica aj Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici.
