KOŠICE. Po tom, čo poslanec národnej rady Otto Brixi (Smer) a staromestský starosta Ľubomír Grega (nezávislý) ohlásili minulý týždeň vojnu žobrákom v centre mesta, vo štvrtok oznámili aj spustenie ďalšieho sociálneho projektu – pomoc fetujúcim a túlajúcim sa deťom s názvom ‚Žiť sa dá aj inak, ako so sáčkom toluénu na ústach‘.
Kým príde zima, zo Starého Mesta chcú dostať deti ohrozené na živote či zdraví do krízových centier, alebo dohovoriť rodičom.
Všetky deti zmonitorujú
Brixi informoval, že od budúceho týždňa budú trikrát týždenne asi dva mesiace v spolupráci s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, mestom, župou, políciou a mimovládnymi organizáciami monitorovať deti, ktoré sa namiesto školy túlajú, fetujú, žobrú či kradnú.
Tvrdí, že pribúdajú sťažnosti. Napríklad dôchodcovia z okolia Tip-Topu sa ráno boja ísť do obchodu, lebo ich tam obťažujú deti s vreckami na ústach.
Starosta upozorňuje, že užívanie toluénu môže viesť k agresivite a maloletí s takto „vymeteným“ mozgom potom prepadávajú aj starších ľudí.
Poslanec odhaduje, že na sídlisku Kuzmányho, na Hlavnej, v Mestskom parku či Malej Prahe sa môže túlať okolo 40 detí a po celých Košiciach aj stovky.
Ako pilotný projekt sa zamerajú na Staré Mesto, ale model ponúkajú i ostatným mestským častiam.
Nenechajú ich napospas zime
„Monitoringom získame prehľad a úrad sociálnych vecí navrhne v každom prípade individuálne riešenie,“ vraví Brixi.
Môže ísť aj o odňatie dieťaťa, o čom rozhoduje súd, a umiestnenie do zariadenia v Košiciach či inde na východnom Slovensku, kde podľa Brixiho možno vytvoriť dostatok kapacít.
„Nechceme deti nasilu vytrhávať z rodiny, ale ak tá zlyhala, nenecháme ich v zime napospas osudu. Z dieťaťa, ktoré dnes fetuje toluén, sa nemusí stať jadrový inžinier, ale chceme mu pomôcť dostať sa z dna.“
Už viaceré deti v minulosti v Košiciach vonku, najmä v osadách, v zime zomreli.
Karol Hertelý z referátu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu sociálnych vecí povedal, že spoluprácu vítajú, keďže na jedného ich sociálneho pracovníka pripadá i 250 prípadov.
„Vďaka našim priebežným monitoringom vieme v evidencii preveriť, o koho a akú rodinu ide, a navrhnúť vhodnú pomoc.“
Doplnil, že aj po odňatí dieťaťa sa naďalej venujú sanácii jeho rodiny.
80 percent detí netreba rodine vziať
Manažér Centra na obnovu rodiny Dorka Radoslav Dráb informoval, že napríklad minulý týždeň prijali do zariadenia v Prešove Košičanku so štyrmi deťmi.
Šéf organizácie Úsmev ako dar Jozef Mikloško dodal, že odňatie môže byť nutné len v 20 % prípadov, ale resocializácia trvá i 2 roky.
Ľubomír Badiar z občianskeho združenia Útočisko si myslí, že väčšina detí migruje z Lunika IX a hrozí, že skončia ako bezdomovci, kriminálnici a narkomani, preto potrebujú rýchlu pomoc, na čo odporúča okrem odborníkov využiť aj dobrovoľníkov – streetworkerov.
