Podporu by získal aj v opozícii.
BRATISLAVA. Bývalí príslušníci komunistickej Štátnej bezpečnosti majú dodnes výrazne lepšie podmienky ako ich obete. Okrem sociálnych mnohí poberajú aj výsluhové dôchodky.
Šéf Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák to považuje za morálny problém.
ÚPN by chcel v parlamente presadiť zákon, aby štát výsluhové dôchodky príslušníkov ŠtB zdanil a z ušetrených peňazí zvýšil penzie politických väzňov a obetí komunistického režimu. Vzorom boli podobné úspešné návrhy zo zahraničia.
„Boli by tak odškodnení tí, ktorí trpeli v období neslobody. Mnohí trpia zdravotne a materiálne aj dnes, na rozdiel od tých, ktorí to spôsobili,“ hovorí Krajňák.
„Podnet sme doručili poslaneckému klubu Smeru, ktorý má parlamentnú väčšinu a reálnu šancu návrh presadiť,“ povedal. „Ak jeho prijatie bude vyžadovať širšiu podporu, sme pripravení osloviť ďalšie strany.“
Priepastné rozdiely
„Naši trýznitelia išli do dôchodku z prvej kategórie. Mnohí vysokokvalifikovaní ľudia sa po politickom väzení už nemohli uplatniť, išli do kotolní alebo zametať. Dnes majú najnižšie dôchodky,“ hovorí politický väzeň z 50. rokov Jozef Baník.
Ján Rückschloss, ktorý bol pre útek za hranice v 50. rokoch v uránových baniach, to vníma najmä ako symbolické gesto. „Ide o ten pocit, že v našej spoločnosti je ešte kus pravdy a spravodlivosti.“
Príplatok by podľa Krajňáka mali dostať všetci, o ktorých hovorí zákon o protikomunistickom odboji z roku 2006. Zdaniť navrhujú výsluhové penzie všetkých represívnych zložiek ŠtB.
Smer nehovorí nie
Penzie
Čo dostávajú
priemerný dôchodok je 390 eur, dôchodky vysokých príslušníkov ŠTB môžu dosahovať 600 až 700 eur,
služobne mladší vysokí príslušníci, ktorí sa ešte zamestnali, môžu mať dôchodky do 800 eur,
tí, ktorí odpracovali do roku 1990 viac ako 15 rokov, majú nárok aj na výsluhový dôchodok.
ÚPN nepripravil návrh v paragrafovom znení. „Zaslali sme Smeru podnet s návrhom ako zabezpečiť peniaze na realizáciu účinkov zákona,“ hovorí Krajňák.
„Hovorili sme už o tom v poslaneckom klube. Ako jediný problém vnímam možnú retroaktivitu. Týka sa to ľudí, ktorí už nejaký dôchodok majú a v nejakom inom režime sa správali legitímne,“ hovorí Dušan Jarjabek za Smer.
„Som za každé zlepšenie, ktoré prinesie vláda,“ povedal poslanec a šéf Sociálnej poisťovne Dušan Muňko s tým, že by návrh podporil. V registračných protokoloch ŠtB je zapísaný ako jej agent, on svoju spoluprácu odmieta.
Šéfka poslaneckého klubu Smeru Jana Laššáková hovorí, že uvažujú o vládnom návrhu. „Potrebné však budú najskôr rokovania s ÚPN, príslušnými inštitúciami a tiež finančná analýza.“
„Myšlienka je opodstatnená, ale pokiaľ ide o ochotu Smeru, som zdržanlivý,“ povedal analytik Ján Baránek.
„Už v minulosti ukázali, že nechcú naprávať krivdy z minulosti, ktorá je menej vzdialená Mečiarove amnestie. V parlamente je veľa bývalých komunistov, preto som zvedavý na ďalší vývoj.“
Opozícia zákon podporuje
Ľudovít Kaník z SDKÚ by za takýto zákon hlasoval. Nemyslí si, že v réžii Smeru sa do parlamentu dostane. „Za každý rok perzekúcie by sa mohol dôchodok obetí zvýšiť o niekoľko percent.“
Za podobný zákon by zahlasovali všetky opozičné strany. „Eštebákov by som najradšej vysťahoval do Severnej Kórey. Myslím si, že by sme im mali zraziť dôchodky na úplné minimum,“ hovorí Igor Matovič z OĽaNO.
„Príslušníci ŠtB sú obrovskou škvrnou. Viem si predstaviť, že by sme návrh podporili,“ hovorí Ľubomír Galko za SaS.
„Ak to bude naformulované tak, že za tým budem cítiť spravodlivý zámer, ja osobne to podporím,“ hovorí František Šebej z Mosta-Hídu.
Odhlasovalo by ho aj KDH. Ak cez Smer iniciatíva neprejde, môže s ním prísť aj opozícia, hoci len „deklaratórne“, lebo parlament by ho neschválil, povedal Pavol Abrhan.
„Som plne za, najmä preto, že špeciálne pán Lorenc má veľmi dobrý dôchodok,“ hovorí aj nezaradený poslanec Alojz Hlina.
Nejde o to urobiť z eštebákov chudákov, ale aspoň symbolický postih je vecou slušnosti k ich obetiam, píše Roman Pataj
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Eštebákov treba spočítať
K zákonu by bol potrebný zoznam dôchodcov z radov ŠtB. Evidenciu však nemá ÚPN ani ministerstvo vnútra.
Ministerstvo pôvodne tvrdilo, že sa zostaviť nedá, neskôr stanovisko zmenilo. „Ak si to spoločenská situácia vyžiada, tak sa so splnením úlohy vysporiadame,“ odpísali z tlačového odboru.
„V roku 2005 a 2006 bolo ministerstvo schopné vyselektovať z personálnych spisov či databáz príslušníkov ŠtB a na základe toho odovzdať podľa zákona o ÚPN do archívu osobné spisy,“ hovorí Ladislav Bukovský z českého Archívu bezpečnostných zložiek, ktorý pôsobil v ÚPN.
Ak príslušníci ŠtB odpracovali do roku 1990 viac ako 15 rokov, okrem dôchodkov zo Sociálnej poisťovne majú nárok aj na výsluhové dôchodky.
Priemerný výsluhový dôchodok bývalých príslušníkov všetkých zložiek Zboru národnej bezpečnosti je 50 eur, pri príslušníkov Štb odhadujú odborníci vyššie čísla.
Priemerný výsluhový dôchodok všetkých policajných zložiek po 15 rokoch služby podľa štatistiky ministerstva z roku 2010 bol 312 eur.
Krajňák hovorí, že nejde o čísla, ale o symboliku. „Zníženie dôchodkov príslušníkom bývalej represívnej zložky, ktorá sa podieľala na potláčaní ľudských práv, považujeme v každom prípade za spravodlivé a zmysluplné. “
