Alojz Lorenc patril k špičkám a oporám komunistického režimu. Hoci ho české súdy odsúdili na štyri roky väzenia, dnes sa mu darí. Poradcu robí finančnej skupine Penta.
BRATISLAVA. Prvý muž ŠtB Alojz Lorenc (72) začínal na tú dobu raketovú kariéru v roku 1970.
V jeho personálnom zväzku, ktorý sa nachádza na Ústave pamäti národa, napríklad deklaruje v životopise písanom vlastnou rukou potrebu „bratskej pomoci“ v roku 1968.
Už v roku 1977 bol náčelníkom zvláštnej správy ZNB, v roku 1985 náčelníkom ministerstva vnútra Vajnara. Od roku 1988 bol šéfom Štátnej bezpečnosti.
V roku 1989 zarábal približne deväťtisíc korún, čo bol trojnásobok priemernej mzdy. Bral odmeny až do výšky 240-tisíc korún.
Po nežnej revolúcii ho na štyri roky väzenia odsúdili české súdy, azyl však našiel na Slovensku. Ako svojho poradcu ho zamestnala finančná skupina Penta.
Päťdesiate roky boli podľa neho inkvizíciou 20. storočia, svoju činnosť v 80. rokoch opiera o vtedy platné zákony.
Odsúdili ho na trest smrti, vo väzení strávil 16 rokov
„Tam na samotkách a celách sa zrodil nový, silnejší Fabok,“ hovorí človek, ktorý sa dočkal spravodlivosti až po roku 1989.
Jaroslav Fabok (93) sa ako 23-ročný zúčastnil Slovenského národného povstania a po vojne sa stal tajomníkom Demokratickej strany.
V roku 1949 ho komunistický režim odsúdil za vykonštruovanú velezradu a jeho činnosť v zahraničí na trest smrti. Neskôr ho zmenili na doživotie.
Dvoch priateľov, s ktorými ho chytili, popravili, pretože najskôr ušli do zahraničia a do Československa sa niekoľkokrát ilegálne vracali.
„Na samotkách a celách sa zrodil nový, silnejší Fabok,“ hovorí.
V Jáchymove sa dostal do uránových baní aj na Vežu smrti, kde väzni drvili uránovú rudu bez akýchkoľvek respiračných pomôcok.
Vo väzeniach strávil neprávom nakoniec 16 rokov, na slobodu sa dostal až v roku 1965. Avšak aj po prepustení ho sledovala ŠTB, ktorá mu robila problémy.
Úplnej rehabilitácie sa dočkal až po roku 1989. O svojom príbehu vydal aj knihu - Čo mi dalo väzenie.
