BRATISLAVA. Starostovia a predsedovia vyšších územných celkov nebudú zodpovední za škody spôsobené pri výkone svojej funkcie, ako to v novele zákona o obecnom zriadení navrhovali poslanci za OĽaNO.
Parlament ich návrh neposunul do druhého čítania.
Primárnou povinnosťou starostu podľa návrhu bolo nakladať s verejnými prostriedkami hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia. Starosta, ktorý túto povinnosť poruší, sa mal zodpovedať za škodu spôsobenú obci alebo štátu, právo na náhradu škody by potom mala obec, respektíve štát.
Starosta mal mať podľa novely možnosť sa takejto zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že nemohol konať inak, lebo bol viazaný právnymi predpismi. V prípade, že sa na nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom podieľalo viacero ľudí, zodpovedať za škodu má ten, kto vykonal právny úkon.
Právo na náhradu takejto škody spôsobenej starostom malo byť možné uplatniť len vtedy, ak príslušný orgán na základe kontroly rozhodne, že starosta porušil svoje povinnosti. Potom sa mal do procesu náhrady škody pustiť generálny prokurátor.
Hnutie OĽaNO zároveň dávalo starostom možnosť, že ak sa na ich konanie nepríde päť rokov, skutok bude premlčaný.
Poslanci tiež navrhovali, aby obecné zastupiteľstvo mohlo starostovi zvýšiť plat len vtedy, ak obec hospodárila s prebytkom aspoň posledné tri roky.
Podľa nich je pri trojročnom prebytku zvýšenie aj z morálneho hľadiska opodstatnené, keďže finančná situácia a stav rozpočtu obce je aj výsledkom činnosti starostu.
