BRATISLAVA. Na Slovensku žije viac ako 402-tisíc Rómov. Ukázal to nový Atlas rómskych komunít 2013.
Vyžiadal si ho Rozvojový program OSN na Slovensku (UNDP) a ministerstvo práce, aby bolo jasné, kam smerovať peniaze z eurofondov na rómske projekty. Brusel už sľúbil 300 miliónov eur na riešenie problémov s Rómami.
Spolupracovalo na ňom Združenie miest obcí Slovenska, Prešovská univerzita a Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity.
"Zaradenie obce do Atlasu môže byť argumentom, aby mohla žiadať financie a uchádzať sa o projekty pre Rómov,“ tvrdí ministerstvo vnútra.
Atlas je doteraz najpresnejší odhad, ktorý vychádza z prieskumu priamo v teréne. Dodnes sa počet Rómov odhadoval najviac na 330-tisíc. Prvý Atlas vyšiel ešte v roku 2004. Zhŕňa, v akých podmienkach žije rómska komunita na Slovensku.
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0Ajk7NclCO27sdDZ6Y05NaVNZWDlPV2VqUmFpTWZRcWc&transpose=0&headers=1&range=A1%3AD9&gid=0&pub=1","options":{"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"series":{"2":{"targetAxisIndex":1}},"animation":{"duration":0},"width":573,"hAxis":{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindowMode":null,"viewWindow":null,"maxValue":null},"chartArea":{"height":"61.872%","width":"78.145%","left":"12.893%","top":"19.178%"},"vAxes":[{"title":"po\u010det obc\u00ed","useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},{"useFormatFromData":false,"title":"% podiel na celkovom po\u010dte obc\u00ed v kraji","formatOptions":{"source":"inline","suffix":" %"},"minValue":null,"format":"0.##' %'","viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null}],"title":"Po\u010det obc\u00ed s r\u00f3mskym obyvate\u013estvom v kraji","booleanRole":"certainty","height":438,"legend":"top","focusTarget":"category","tooltip":{},"isStacked":false},"state":{},"view":{},"isDefaultVisualization":true,"chartType":"ColumnChart","chartName":"Chart 1"}
Rómov je o 70-tisíc viacRómovia podľa Atlasu tvoria 7,5 percenta z obyvateľstva (402 840 ľudí). Za deväť rokov od posledného prieskumu ich pribudlo takmer 70-tisíc.
Pred dvoma rokmi sa pri sčítaní ľudu prihlásilo k rómskej národnosti iba 100-tisíc ľudí, v tomto prípade sa pre národnosť rozhodujú sami.
Pri Atlase určujú rómske komunity výskumníci na základe spolupráce s miestnymi úradmi, rátajú pri ňom primárne rómske obydlia.
V čom je teda výrazný nárast počtu Rómov za deväť rokov? Etnológ Alexander Mušinka z Prešovskej univerzity upozorňuje, že v tom nie je rómsky populačný boom, ale skôr to, že v prvom Atlase nezachytili všetkých a teraz zratúvali presnejšie.
„V roku 2004 sa do Atlasu dostali iba obce a mestá, kde žilo viac ako 50 Rómov, teraz sa hranica znížila na tridsať,“ vysvetľuje Mušinka, ktorý pracoval na oboch projektoch. Mestá podľa neho už presnejšie evidujú Rómov na svojom území.
Populačný boom nie je„Prvý Atlas sme robili na zelenej lúke a mnoho obcí sa doň nedostalo, hoci tam patrili.“ Populačný boom v rómskej komunite odmieta, hovorí o jeho poklese.Novonarodené deti tvoria iba tretinu zo 70-tisíc „nových“ Rómov.
Pre UNDP je nový Atlas dôležitým podkladom mapujúcim infraštruktúru a prístup Rómov k službám. „Nie je to sčítanie obyvateľstva,“ upozorňuje Daniel Škobla z UNDP.
Výskum napríklad zachytáva, že v štrnástich lokalitách žije vyše 1500 ľudí bez prístupu k vode, plynu alebo k elektrine. Atlas tiež ukázal, že Slovensko má 804 tzv. rómskych osád a get. Priemerne sú vzdialené od dediny 900 metrov, najďalej bola postavená sedem kilometrov od obce.
Slabina štatistík slovenských Rómov je v tom, že sú vymyslené od stola, píše Roman Pataj
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Byty, chatrče, maringotkyRómovia bývajú najčastejšie v bytoch a legálne postavených domoch, až potom nasledujú chatrče a načierno postavené murované príbytky či drevenice.
Niektorí dokonca žijú v maringotkách alebo v nebytových priestoroch, napríklad v pivniciach. Nepotvrdili sa tak názory, že väčšina sociálne vylúčených Rómov žije vo svojvoľne postavených chatrčiach v osadách.
„Najviac ma prekvapili reakcie starostov. Pri výskume sme sa stretli s veľmi otvoreným prístupom, a niekde zase starostovia vyslovene odmietali spolupracovať,“ dodáva Mušinka.
ZMOS zaslal vybraným 1070 obciam a mestám výzvu, aby zapezpečili spoluprácu pri tvorbe Atlasu. V závere projektu fáze spolupracoval na komunikácii a metodickom usmernení obci a miest, kde sa vyskytli problémy, alebo nedošlo k poskytnutiu dát pre spracovanie dotazníka.
"Dôvodom bola napr. nevôľa samosprávy poskytnúť dáta. Týkalo sa to hlavne miest nad 5000 obyvateľov, kde rómske etnikum je integrované vo vnútri obce a nepredstavuje pre samosprávu problémovú skupinu obyvateľstva," uviedla hovorkyňa ZMOS-u Marta Bujňáková.
OSN: Nejde o sčítanie rómskeho obyvateľstvaDANIEL ŠKOBLA z Rozvojového programu OSN (UNDP) vysvetľuje, prečo a ako vznikol nový Atlas rómskych komunít.
Čo znamená Atlas rómskych komunít?
Atlas rómskych komunít nie je sčítanie rómskeho obyvateľstva, ale jeho cieľom je zmapovanie infraštruktúry, prístupu k službám a celkových sociálno - ekonomických podmienok vo vylúčenom a segregovanom prostredí rómskych osídlení. V rámci výskumu sme sa na obciach pýtali na počty Rómov, ktorí žijú “v rozptyle” s nerómskou populáciu, ale dáta o celkovom počte Rómov, ktoré takýmto spôsobom vznikli, sú vedľajším produktom a určite nie sú spoľahlivé. Čo sa týka etnickej identity, sme toho názoru, že Róm je primárne ten, kto sám seba pokladá za Róma.
Aký prínos majú údaje z Atlasu?
Tieto údaje majú slúžiť verejnej správe, hlavne Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré projekt financovalo, na nastavovanie cielených politík. Zároveň majú slúžiť pre distribúciu zdrojov z fondov EÚ v programovacom období 2014 -2020 tak, aby pomoc dostali priamo obce s osadami, ktoré sú na tom z hľadiska infraštruktúry a celkových podmienok života najhoršie.
Prekvapilo Vás nejaké zistenie, ktoré vyplýva z prvých zverejnených čísiel dát?
Dáta z Atlasu ešte nie sú spracované. Zverejnené boli iba niektoré vybrané čísla. UNDP pripravuje k dátam Atlasu publikáciu, ktorá bude v spolupráci s MPSVaR SR predstavená v novembri tohto roku. Potom sa dozvieme, aké sú prekvapujúce alebo menej prekvapujúce zistenia.
rs
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
