TRENČIANSKE TEPLICE, BRATISLAVA. „Bude vykonávanie funkcie premiéra noblesou a slávou alebo skôr krížom?“ pýtal sa Mikuláš Dzurinda pred pätnástimi rokmi, keď sa podarilo zosadiť vládu Vladimíra Mečiara.
Kľúčové voľby 25. a 26. septembra 1998 HZDS síce vyhralo, ale vládu zostaviť nedokázalo. Moc prevzala koalícia SDK, SDĽ, SOP a SMK.
Legendárna Mečiarova televízna rozlúčka v roku 1998
Odkedy Mečiar nedávno prišiel aj o funkciu šéfa HZDS, na verejnosti sa neukázal.
Bývalého premiéra nikto v poslednom čase nevidel. Je vraj niekde na Slovensku, ale nie doma v Elektre v Trenčianskych Tepliciach ani v Dolnej Porube, ktorej veľkú časť skúpil.
Kde sa nachádza, vedia asi len jeho najbližší a ochranka, tí však mlčia.
Keď bývalý minister financií a ešte stále europoslanec Sergej Kozlík pred niekoľkými týždňami vysvetľoval neúčasť Mečiara na „prelomovom“ republikovom sneme HZDS, spomínal liečenie v Dudinciach. Kozlík by o tom niečo mohol vedieť.
Neopustil Mečiara, keď Slovensko opúšťali humoristi, ani po posledných voľbách, keď humor definitívne opustil aj Mečiara.
Stiahnuté vlajky
Čo spáchali
Mečiarizmus
počas noci dlhých nožov v roku 1994 HZDS za noc ovládlo štátne firmy a iné dôležité posty,
syna prezidenta Michala Kováča v roku 1995 zavliekli do Rakúska, únos vraj organizovala SIS,
v Bratislave vybuchlo auto s Róbertom Remiášom, priateľom korunného svedka v prípade únosu Kováčovho syna,
v roku 1996 nezákonne zbavili mandátu poslanca Františka Gauliedera,
minister vnútra Gustav Krajči v roku 1997 zmarilreferendum o vstupe do NATO a priamej voľbe prezidenta,
Mečiar amnestoval činy súvisiace s únosom.
Cestu do Elektry miestni stále poznajú, no nikto ho už dávno nevidel. Najčastejšie odpovedajú, že je asi v Bratislave.
Vlajky na Elektre boli v stredu stiahnuté, čo podľa niektorých obyvateľov znamená, že nie je doma.
Staršia pani, ktorá z dvora vidí priamo na Mečiarovu vilu, hovorí, že je to hlúposť. Vraj ich sťahujú, keď je veľký vietor.
Osadenstvo vily zvyklo komunikovať cez elektronického vrátnika. Teraz to nebolo treba.
„Nie je tu, nenájdete ho. Zbytočne budete čakať,“ povedal muž obklopený tromi Mečiarovými psami z terasy. „Ani na chate v Porube nie je. Neviem, kde je.“
Sused, starší pán z vedľajšej ulice, hovorí, že Mečiar býva doma, ale už ho dávno vonku nevidel.
Zhovorčivejšia susedka spod slnečníka potvrdzuje existenciu Vladimíra Mečiara. „Ale, pravdaže, že som ho videla. Keď ide okolo autom, aj mi zakýva.“
Staršia pani vedela, že Mečiar už nie je predsedom HZDS. „Myslím si, že to tak chcel. Píše knihu. Takto mu je dobre.“
V časoch najväčšej Mečiarovej slávy vraj bývalo pred Elektrou rušnejšie. „Prišiel autobus žien, spievali mu pod oknami ako na púti,“ hovoril sused pred rokom.
Možno ešte rušnejšie bolo v Elektre, keď po Mečiara v roku 2000 prišli kukláči. No hoci jeho vládnutie bolo spojené s množstvom podozrení, na súd sa nedostalo žiadne.
Pamätná reakcia Mečiara na otázku o Elektre
Dreva má dosť
Mečiar nebol v stredu ani v Dolnej Porube. Pred časom tam postupne skúpil domy, polozrúcané chalupy a veľa pozemkov. Miestni ho už dávno nevideli. Staršia pani zdvihne ruku, urobí ňou široký oblúk a hovorí, že toto všetko je jeho. „Aj pálenica.“
Podľa Mečiarových zásob bude zima dlhá. Pri chalupe má poukladané vysoké kopy dreva. Nič iné sme nevideli, lebo ďalej sme sa nedostali.
„Vladimír Mečiar tu nie je ani nebude,“ privítal nás vysoký muž v čiernom tričku s tvárou aj hlasom podobným Mečiarovi. Krátky rozhovor ukončil oznamom, že sme na súkromnom pozemku.
Voľby v roku 1998 odhalili aj to, že slušnejšia časť Slovenska nie je až taká slušná, ako si o sebe myslela, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Polícia je spokojná
Odkiaľ vzal peniaze na Elektru či pozemky a chalupy v Dolnej Porube, už Mečiar nebude musieť vysvetľovať.
Úrad boja proti organizovanej kriminalite podľa informácií SME nedávno uzavrel prešetrovanie niekdajšieho trojnásobného premiéra podľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku s tým, že nič protizákonné nezistil.
„Polícia neposkytuje informácie ku konkrétnym osobám,“ reagovala hovorkyňa policajného prezídia Andrea Dobiášová.
Niekdajší šéf HZDS sa vlani sťažoval na preverovanie jeho majetkov. „Už je mi to jedno, či je to Dzurinda, či je to Fico, furt je voči mne rovnaký postoj zneužitia štátnej moci.“
V stredu nebolo Mečiara možné zastihnúť ani cez bývalú asistentku či centrálu strany, ktorú založil.
Remiášová: Od Mečiara sa nič nezmenilo
Pýtali, či sa Slovensku podarilo vyrovnať s dedičstvom mečiarizmu.
Mikuláš Dzurinda, bývalý premiér, predseda SDK a SDKÚ
Príbeh Slovenska po voľbách v roku 1998 je pre nás povznášajúci, pre mnohých v zahraničí bol inšpirujúci. Mal by byť inšpirujúci aj dnes. Je však mnoho signálov, ktoré svedčia o úpadku alebo stagnácii. Opäť sa forsíruje jediná pravda a diskusia ustupuje diktátu.
Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií za SDĽ, dnes vysokoškolská učiteľka
Voľby v roku 1998 boli kľúčovým krokom z hľadiska budúceho politického, hospodárskeho, sociálneho i kultúrneho rozvoja Slovenska. I keď nasledujúcich pätnásť rokov zďaleka nepredstavovalo priamočiary pohyb vpred, nikdy sme sa už nevrátili do pomerov mečiarizmu.
Ján Čarnogurský, bývalý predseda KDH, kandidát na prezidenta
Veľmi dobre. Mečiarizmus nás viedol do izolácie, ktorú sme prekonali voľbami v roku 1998. Slovensko sa po nich stalo členom EÚ, NATO a OECD.
Anna Remiášová, matka Róberta Remiáša
Nič sa nezmenilo, pretože ťažké zločiny spáchané Mečiarom a jeho kumpánmi, ktorí pod rúškom privatizácie rozkradli majetok národa, sa nikdy nevyšetrili, tak ako sa nepotrestal únos a politická vražda. V roku 1998 nová vláda prisľúbila nastolenie spravodlivosti, nič však nedoriešili. Dnes po pätnástich rokoch má väčšina politikov špinu za nechtami, takže nepôjdu proti sebe. Nastolenie spravodlivého metra pre každého rovnako by ich takisto zasiahlo.
Anton Srholec, kňaz a občiansky aktivista
Vyrovnať sa s mečiarizmom je ako vyrovnať sa s komunizmom. V oboch prípadoch ide o vládu jedného muža, vládu jednej strany a schopnosti beztrestne rozkrádať a nehľadieť na svedomie. Nevyrovnali sme sa, naopak, zdá sa mi, akoby táto deformácia stále rástla a dostávala nové podoby. Riešením je jedine demokratická spoločnosť, v ktorej musia byť prísne zachovávané pravidlá, zákony a mantinely.
