BRATISLAVA. „Haščák menuje päť akcionárov Smeru: Juraj Široký, Vladimír Poór, Martin Glváč (Fedor Flašík), Jozef Brhel a Ivan Kiňo.“ Výňatok je zo spisu Gorila.
Takmer všetci menovaní sa stali mimoriadne úspešnými podnikateľmi so štátnymi zákazkami. A všetci majú korene v HZDS Vladimíra Mečiara.
„Pre ľudí ako Ivan Kiňo, Ján Gabriel či Jozef Brhel bol Smer vedľajšou investíciou, ak by sa HZDS nedostalo po voľbách do vlády,“ povedal v októbri 2005 časopisu .týždeň bývalý poslanec hnutia Jaroslav Jaduš.
Po voľbách 1998 nastúpil Brhel za HZDS do parlamentu. V roku 2003 od Mečiara odišiel v skupine s Vojtechom Tkáčom. Bol medzi nimi aj Kiňo, ktorý v rokoch 1994 až 1998 šéfoval Slovenskej sporiteľni.
Rodiny sa spojili
Brhel je teraz považovaný za jedného z hlavných mecenášov Smeru spolu s Jurajom Širokým. Ich rodiny sa spojili v roku 2010, keď si Brhelov syn vzal za manželku Širokého dcéru.
„O sponzoroch strany Smer len čítam a neviem o nich nič,“ povedal Široký v roku 2006.
Široký má blízko k Mečiarovej bývalej pravej ruke Ivanovi Gašparovičovi, ktorý z HZDS odišiel v roku 2002. S podporou Širokého a Smeru sa stal prvý raz prezidentom v roku 2004. V druhom kole porazil práve Mečiara.
Bývalý krajský šéf HZDS v Trnave Vladimír Poór privatizoval za Mečiara Naftu Gbely. V súvislosti s privatizáciou sa spomínal aj Gašparovič, ktorý to vždy poprel.
„Je smutné, že sa k tomu neprizná ako chlap,“ povedal v roku 2009 o Gašparovičovej účasti v privatizácii podniku bývalý šéf Fondu Národného majetku Štefan Gavorník zo Združenia robotníkov Slovenska.
Miliónový futbal
V kauze Nafty čelil Poór po voľbách 1998 trestnému stíhaniu. Nič mu nedokázali, podnik však musel vrátiť. S Poórom v minulosti podnikal terajší podpredseda vlády Ľubomír Vážny.
V súčasnosti je Poór aj šéfom futbalového klubu Spartak Trnava. Minulý týždeň premiér Robert Fico v Trnave slávnostne otváral výstavbu nového futbalového štadióna, na ktorý vláda prispela sumou 13 miliónov eur.
Flašík a spol.
Fedor Flašík, ktorý bol vo viacerých firmách so súčasným ministrom obrany Martinom Glváčom, sa nikdy netajil tým, že počas Mečiarovej éry zbohatol na štátnych zákazkách.
„Haščák potvrdzuje, že cez Donar Flašík zarábal v HZDS len na reklame pre štátne podniky a mohol zarobiť 300 až 500 miliónov korún,“ píše sa v Gorile. Glváč bol vo Flašíkovom Donare v rokoch 1997 až 1999 predsedom predstavenstva.
Flašíkova manželka Monika teraz za Smer kandiduje na post bratislavskej županky. Flašíkovci sú rodinní známi s podnikateľom z mafiánskych zoznamov Mariánom Kočnerom.
Okrem zbohatlíkov sa z Mečiarovej éry drží stále na výslní ešte aj zopár politikov vrátane Gašparoviča. Posledným europoslancom za HZDS je exminister financií Sergej Kozlík.
Nominant HZDS Ján Jasovský naďalej šéfuje Najvyššiemu kontrolnému úradu, hoci mu funkčné obdobie vypršalo vo februári 2012. Doteraz zaňho nenašli náhradu.
Jedným z posledných Mečiarových nominantov v jeho kariére je šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Toho počas prvej vlády Roberta Fica vybral Mečiar za ministra spravodlivosti.
Dokonca mal ambíciu stať sa predsedom Ústavného súdu. Zámer však neprešiel cez prezidenta Gašparoviča, ktorý mal v tomto posledné slovo.
Lexa je na koni
Z politiky sa úplne stiahol Mečiarov šéf Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa. V roku 1994 bol jedným z interpretov volebnej piesne HZDS Vivat Slovakia.
Pod Lexovým vedením SIS podľa výsledkov vyšetrovania zoorganizovala v roku 1995 zavlečenie prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do rakúskeho Hainburgu.
V súčasnosti je Lexa prezentovaný už len ako úspešný podnikateľ a majiteľ dostihového areálu v Pezinku.
Krátko po voľbách 1998 zavraždili Mečiarovho šéfa SPP Jána Duckého, ktorý podnik zaťažil nekrytými miliónovými zmenkami. Vraždu polícia nikdy neobjasnila.
Investičným riaditeľom v SPP za Duckého éry bol súčasný šéf Úradu vlády Igor Federič.
Ekonomiku podniku vtedy riadil zakladajúci člen Smeru Roman Václavík. Obaja od SPP získali lukratívne byty v centre Bratislavy.

Beata
Balogová
