Kedysi sa fotografoval ochotne a rád. Niektoré médiá mali dokonca pred dvoma rokmi možnosť uverejniť fotografie zo spoločnej šibačky Kaníkovej a Miklošovej rodiny. Hotové snímky im osobne ponúkala vtedajšia asistentka dnes nastupujúceho ministra aj s detailmi, čo kto cez ten víkend na fotografii robil. Dnes Kaník označuje takéto materiály a fotografie za „bulvárčiny“. Na snímke s dcérou.
Hotel Grand. Kaníkovci si ho zobrali s úverom dvanásť miliónov. Ľudovít Kaník doň pozýval novinárov na víkend, keď DS niečo organizovala na strednom Slovensku. Vraj tam bývala dobrá zábava. Dnes je na tých istých novinárov, ktorých pozýval, nahnevaný, že o ňom nepodávajú seriózne informácie.
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Kaníkovo banskoštiavnické kráľovstvo. Má tam vilu s obytnou plochou 529 metrov štvorcových a záhradu s rozlohou 430 metrov štvorcových. Keď to niekto napíše, predseda DS sa hnevá. Sám to však pred vyše rokom zverejnil, spolu s číslom svojho mobilného telefónu, ktoré bolo na billboardoch. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Keď sme Ľudovíta Kaníka požiadali o rozhovor, jeho prvé slová boli: „Nemám záujem hovoriť o kadejakých majetkoch a kto s kým a prečo a nejaké iné ‚bulvárčiny‘.“ Zrejme mal na mysli veci, ktoré pred rokom i dvoma prezentoval ochotne: „Vtedy som bol predsedom Demokratickej strany, teraz budem ministrom.“ Tak sme mu to na stretnutí osobne pripomenuli. „Ja neviem. Neporozumeli sme si,“ reagoval zaskočene. Jeho asistentka dokonca roznášala po médiách Kaníkove fotografie z veľkonočného víkendu s Miklošom. „Viete, nepokladám za správne, keď sa veci okrajového významu stanú prioritou. Keď sa informácie o mne zaoberajú len okrajovými záležitosťami a keď je z toho deväťdesiatdeväť percent odkazu pre verejnosť. Keď sa nezaoberá programovými, odbornými, serióznymi záležitosťami. Čo chceme riešiť. Bol som k médiám vždy otvorený a myslím si, že táto moja vlastnosť je zneužívaná.“ V čase jeho odvolania z postu šéfa Fondu národného majetku operoval odpočúvaním Kaníkovho telefonického hovoru Mikuláš Dzurinda.
Na odpočúvanie ste už pripravený?
(Smiech.) „Áno, som. Myslím, že budem, čo sa tohto týka, veľmi dôsledne zabezpečený. Ale som s tým celé roky vyrovnaný, takže nič nové.“
Ospravedlnil sa vám Mikuláš Dzurinda? Po výsledkoch vyšetrovania vášho pôsobenia vo Fonde národného majetku ho o to požiadalo vedenie Demokratickej strany aj vy.
„Nemá zmysel sa k tejto otázke vracať. Je to naozaj to najmenej dôležité, čo ma teraz zaujíma. Myslíte si, že keby som konal vo fonde zle, že by som bol vymenovaný do vlády za ministra?“
Takže to beriete aj ako satisfakciu?
„To je všetko, čo som k tomu chcel povedať.“
Ako minister budete v rámci uskutočňovania reforiem oslovovať firmy kvôli spolupráci. Ako sa chcete brániť tlaku kolegov spájaných so záujmovými skupinami i tlaku samotných záujmových skupín na to, aby ste vyšli s čistým štítom?
„Každý rezort má svoje rozpočty, úlohy, veci, ktoré ovplyvňuje. Rezort práce a sociálnych vecí sa hádam líši len tým, že je to skôr to elektrické ako pohodlné kreslo. Budem sa snažiť robiť prácu dobre. Nechceme nič iné, len reformy. Hovorím o nich viac než dva roky a intenzívne sa tomu venujem.“
Nevytvoríte systém kontroly, aby ste nepokračovali v sérii odchodov ministrov po Palackovi, Černákovi, Macejkovi? Aby ste odišli po čase s čistým alebo aspoň čistejším štítom ako oni?
„Minister je veľmi vďačným terčom, a ak sa médiá rozhodnú a budú sa zameriavať na jeden smer, niet obrany. Treba s tým počítať. Aj bez môjho aktívneho pričinenia môže byť ten obraz všelijaký. Štátnym tajomníkom je Miro Beblavý, ten sa venuje boju proti korupcii vo verejnom živote. Takže som nemohol mať lepšieho tajomníka a inak deklarovať, ako to chceme robiť.“
Hovorí sa však aj to, že Miro Beblavý bude robiť najmä na nezamestnanosti a nemusí mať čas ani prístup k informáciám iného typu.
„Všetci budeme robiť veci spoločne, ako tím. Ak budú nejaké tendre prebiehať, budú na poisťovni, úrade práce a tam bude veľa ľudí. Všetko je, samozrejme, zneužiteľné, všetko môže byť urobené zle, ale aj dobre. Záleží na ľuďoch.“
S Ivanom Miklošom ste priatelia. Takisto sa hovorí, že si Mikloš môže cez vás zabezpečovať vplyv medzi vybranými záujmovými skupinami a že tie, ktoré s ním môžu byť spriaznené, môžu vyhrávať tendre či podieľať sa na reformách.
„O tom nič neviem a ani ma to nezaujíma. Zaujíma ma odborné hľadisko a toto s ním nemá nič spoločné.“
Takže ste sa s Miklošom nikdy nezhovárali v zmysle: Ako nám bude teraz dobre?
„Samozrejme, že nie.“ (Smiech.)
Predpokladáte, že vydržíte v kresle celé štyri roky?
„Je jasné, že moja pozícia ako ministra je najvratkejšia. DS nemá poslancov v parlamente, nemá vlastnú podporu. Keby veci z akýchkoľvek dôvodov nefungovali, moja stolička je menej stabilná. Ale pokiaľ som šiel do verejných funkcií, nikdy nie preto, aby som si držal stoličku, ale aby som urobil prácu, ktorú chcem urobiť a očakáva sa odo mňa. Mojím záujmom je byť tam štyri roky a doviesť reformy do konca.“
Neobávate sa, že potom v politike skončíte? Kreslo ministra vášho rezortu skutočne nie je nosičom percent popularity.
„Možno som ja a môj tím na politickej scéne výnimkou, že to prioritou nie je, ako sa niekde najdlhšie udržať a ako nejsť v záujme presadenia dobrých vecí do rizika. Ale ja som sa osobne nikdy rizika nebál. Za vykonanie tých reforiem to stojí.“
Aj že politická budúcnosť je neistá?
„Životná cesta nezávisí od toho, či budem, alebo nebudem v budúcnosti v politike. Treba robiť zmeny, ktoré ľudia ocenia. Nie o dvadsať rokov, ale v reálnom čase. Nebudeme nič zakrývať, nič maľovať na ružovo. Dúfam, že otvorená komunikácia pomôže vytvoriť vzťah dôvery.“
Ak nedôverujem tomu, že tendre budú čisté a záujmové skupiny nedostanú zelenú, reformám dôverujem. Keby sa vám teda podarili, ale politicky by ste nepokračovali, boli by ste spokojný?
„Mám tridsaťsedem rokov, predo mnou je dlhá cesta, ktorá môže mať prerušenia, odbočky, ale ak urobíme dobrú prácu, budem spokojný. Čo a ako v politike, ukáže čas.“
DAŠA MATEJČÍKOVÁ
