Predseda zahraničného výboru František Šebej je presvedčený, že Kosovo skôr či neskôr uznáme.
BRATISLAVA. Otázka prehodnotenia prípadného uznania nezávislosti Kosova zo strany Slovenska by sa na parlamentnú pôdu mohla dostať najskôr v druhej polovici budúceho roka.
Počas piatkovej diskusie, ktorú pripravil think-tank CEPI Slovenskej atlantickej komisie, to povedal predseda Zahraničného výboru František Šebej (Most).
"V tejto chvíli je taká záplava tém, ktoré majú prioritu, že sa mi nezdá pravdepodobné, aby sa táto otázka v parlamente momentálne otvárala," povedal s tým, že na bok ju budú odsúvať debaty o budúcoročnom štátnom rozpočte, voľby do samosprávnych krajov, na úrad prezidenta a do europarlamentu.
Sám sa však prvý polrok 2014 chystá iniciovať vypočutie odborníkov ku Kosovu členmi zahraničného výboru.
Nezvratná situácia
Ako odznelo, na to, aby Slovensko uznalo Kosovo, nie je potrebné nové vyhlásenie parlamentu. To aktuálne, v ktorom sa Slovensko stavia proti jednostranne vyhlásenej nezávislosti, pochádza z marca 2007. Podľa niektorých diskutujúcich nemá toto vyhlásenie pre vládu charakter príkazu.
"Nikde výslovne do budúcnosti neobsahuje nemožnosť uznania samostatnosti Kosova. Nejde o čosi, čo by zabraňovalo vláde v istom okamihu, ak usúdi, že pomery medzi Srbmi a kosovským Albáncami sa dostali do stavu, ktorý zaručuje práva oboch komunít, konať. Slovenský parlament sa za tých istých okolností môže k tomu kedykoľvek vrátiť," vysvetlil.
Podľa neho aj zo stretnutí s rezortom diplomacie vyplýva, že vláda nemá v tomto smere zviazané ruky. Šebej si však myslí, že úplná legitimizácia prípadného uznania Kosova vedie cez zmenu postoja parlamentu.
"Doterajším krokom Slovenska rozumiem, ako aj motivácii, ktorá k tomu viedla. Pre mňa je ale situácia nezvratná. Som presvedčený, že skôr či neskôr aj tých zvyšných päť krajín Únie vrátane Slovenska nakoniec Kosovo ako štát uzná," zdôraznil Šebej.
Doteraz tak okrem Slovensko neurobilo ani Španielsko, Grécko, Cyprus a Rumunsko.
Ježovica: Ešte nenastal čas
Bývalý štátny tajomník rezortu diplomacie za vlády Ivety Radičovej (SDKÚ) Milan Ježovica pripomenul, že jedným zo základných atribútov slovenského postoja bolo úsilie povzbudzovať tak Belehrad, ako aj Prištinu k hľadaniu priestoru pre dohodu. Táto slovenská politika k tomu podľa neho nepochybne prispela.
"Posledný vývoj dokazuje, že Belehrad a Priština majú viacej vôle podať jeden druhému ruku. Na svete sú prvé dohody. Veľmi bude záležať od ich implementácie a od ďalších dohôd," podčiarkol s tým, že z tohto pohľadu bol postoj Slovenska efektívny a správny.
Ježovica si však nemyslí, že nastal čas na prehodnotenie pozície Slovenska. "Je ešte potrebné veľmi veľa úsilia na to, aby Srbsko a Kosovo dosiahli stav, ktorý by Slovensko umožnil uvažovať o prípadnej zmene. Na druhej strane je realita taká, že vláda má v parlamente 83 poslancov, čiže v zásade môže urobiť, čokoľvek uzná za vhodné," konštatoval.
Na otázku, či by sa k prípadnému novému vyhláseniu parlamentu pridali aj zákonodarcovia za SDKÚ, nevedel odpovedať, keďže, ako poznamenal, nie je členom poslaneckého klubu.
Proti nehlasoval nikto
Vyhlásenie parlamentu z 28. marca 2007 podporilo 123 zo 142 prítomných poslancov (KDH, SDKÚ, Smer, SNS a HZDS). Proti nehlasoval nikto a 19 zákonodarcov sa zdržalo hlasovania, a to všetci prítomní členovia SMK a poslanec KDH Martin Fronc.
Parlament v ňom vyjadril presvedčenie, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu vystaveného dlhé roky tragédiám a krízam. Rovnako tak, že sa nevyčerpali všetky možnosti dialógu na dosiahnutie dohody a že riešenie budúceho štatútu Kosova musí vychádzať z rešpektovania legitímnych požiadaviek Srbska, ako aj Charty OSN a ostatných medzinárodných právnych noriem.
Od vlády sa očakávalo, že bude hľadať spoločné riešenie budúceho usporiadania pomerov na západnom Balkáne v spolupráci s ďalšími členskými krajinami Únie s jasnou perspektívou ich európskej integrácie.
