FOTO - Archív
ového vyhlásenia vlády. Predsedovia koaličných strán sú s výsledkami rozhovorov spokojní. Verejnosť nebola svedkom žiadnych veľkých napätí. O pozadí koaličných rozhovorov a zámeroch novej vlády sme hovorili s lídrom SMK BÉLOM BUGÁROM.
Boli rokovania naozaj také hladké alebo je to len letmý pohľad zvonku?
„Nebolo to hladké. Rokovania boli oveľa tvrdšie ako pred štyrmi rokmi, ale na druhej strane sme si boli vedomí toho, že ak je niečo napísané, je to sľub a je to pre nás záväzné. Ľahšie to bolo v tom, že tri strany už v koalícii spolupracovali, tvrdšie preto, že jeden druhého poznáme a vieme, kde sú hranice.“
Máte už nejakú osobnú skúsenosť, čo hovoria obyčajní ľudia na novú vládu?
„Tešia sa a očakávania sú možno ešte väčšie ako pred štyrmi rokmi. Každý si myslí, že všetko vyriešime. Prvý rok bude pre občanov veľmi tvrdý a adekvátna bude zrejme aj odpoveď. Budú hovoriť: My sme vás nevolili preto, aby ste nám siahli do peňaženky. Ale ak všetky základné reformy a reštrikčnú politiku urobíme v prvom roku, druhý a tretí rok bude lepší a vo štvrtom roku nám možno povedia – dobre ste urobili.“
Pri akých témach sa koaličné rokovania skomplikovali?
„Keď KDH začalo hovoriť, že preň je veľmi dôležitý post ministra vnútra. A keď sme povedali, že podľa zvykového práva nominuje predsedu Národnej rady druhá najsilnejšia koaličná strana.“
Chceli ste byť predsedom parlamentu?
„Nechcem, aby sme to zjednodušili na otázku, či som chcel túto funkciu. Nepoviem to, lebo by som dal koňa pod zadok niektorých novinárov, ktorí písali, že sme to ani nejako zvlášť nechceli. Je to zvykové právo a SMK si myslela, prečo by sme to nemohli obsadiť. Bol by to skok v slovensko-maďarskom spolunažívaní a veľa by to znamenalo aj smerom do zahraničia. Pre mňa by to však znamenalo aj obrovskú záťaž.“
Ktoré koaličné strany boli proti?
„Dve strany hovorili, že ich voliči a sympatizanti by to neprehltli. Jedna hovorila, že by si to vedela predstaviť, ale že vidí riziká pre SMK.“
Koaličná dohoda hovorí o prvom podpredsedovi parlamentu, ktorým máte byť vy, ale rokovací poriadok takú funkciu nepozná. Budete ho novelizovať?
„Nie. V koalícii je dohoda, že okrem Pavla Hrušovského a mňa sú ostatní podpredsedovia noví. Je to tam preto, aby každému bolo jasné, že generálnym zastupovaním predsedu parlamentu bude poverený podpredseda za SMK.“
Ktoré ministerstvá ste žiadali a nedostali ste ich?
„Tie, čo sme žiadali, sme aj dostali. Podľa volebných výsledkov nám prináležia štyri kreslá vo vláde, tak sme mysleli, že sú to štyri ministerstvá. Nakoniec sa vytvoril post podpredsedu vlády bez kresla a dohodli sme sa.“
Ste presvedčený, že post vicepremiéra, ktorý opäť zaujme Pál Csáky, je dôležitý?
„Bude mať na starosti európsku integráciu, ľudské práva, menšiny a cirkvi. Je teda dôležitý. Každý podpredseda vlády musí koordinovať činnosť ministerstiev. Len sme neboli presvedčení, že to má byť post pre SMK.“
Pál Csáky mal uplynulé štyri roky pod patronátom aj rómsku problematiku. Európska komisia nám však vyčíta, že v tejto otázke sme pokročili len málo. Ako zvládol Csáky tento problém?
„Treba vidieť, že neexistuje žiadny model, ako riešiť túto otázku. Ani Európska únia nevie, čo s ňou. Teda aj my robíme pioniersku prácu.“
Prečo sa SMK zbavila tohto problému?
„Nezbavili sme sa ho. Chceli sme, aby Rómovia patrili pod premiéra. Nakoniec jeden koaličný partner navrhol, aby patrili pod ministerstvo kultúry. Som presvedčený, že vicepremiér pre európsku integráciu bude musieť koordinovať aj túto činnosť. Nedostalo sa to teda mimo pána Csákyho.“
SMK dostala kreslo ministra pôdohospodárstva. Bola to jedna z priorít SMK?
„Áno.“
Pavel Koncoš o svojom nástupcovi Zsoltovi Simonovi povedal, že jeho problémom bude, aby obhajoval záujmy rezortu pred politickými záujmami SMK. Dostal nový minister nejaké inštrukcie?
„Jeho úlohy vyplývajú z názoru Európskej komisie. Treba zmeniť dotačnú politiku podľa štandardov únie, musíme dotiahnuť otázku vlastníckych práv na pôdu. Katastrálne úrady musia fungovať tak, aby ich ľudia nenazývali katastrofickými úradmi. Takže žiadna stranícka úloha.“
SMK nie je spokojná s tým, že vaši partneri zmietli zo stola otázku odškodnenia ľudí, ktorých postihli povojnové zákony uplatňujúce princíp kolektívnej viny. Boli ste si vedomý, že odškodnenie nemáte šancu presadiť?
„Nie. Dokonca som bol presvedčený, že sa podarí aspoň morálne odškodnenie. Nikto nemohol predpokladať, že sa práve v tom čase objaví posudok istého nemeckého odborníka, o ktorý požiadala Európska únia. Zároveň sa objavila správa, že Haider bude v súvislosti s Benešovými dekrétmi blokovať vstup Česka a Slovenska do únie. SMK nehovorila o Benešových dekrétoch, ale každý to tak chápal. Na riešenie tejto otázky nebola vhodná klíma.“
Súhlasíte s premiérom Dzurindom, že by to bola rozbuška pre strednú Európu?
„Myslím, že nie. Keby sa nám podarilo vyrovnať sa s týmto dedičstvom bez vyburcovania emócií aspoň z morálneho hľadiska, možno by to bol príklad pre ostatné krajiny. No nebola vôľa.“
Ako to chcete riešiť v budúcnosti?
„Otázka je pre nás stále otvorená, ale nebudeme sa spájať proti vládnej koalícii. Možno ten proces potrebuje ešte pár rokov, aby sme dospeli k vyzretému výsledku. Nebudeme to siliť.“
Kvôli reforme verejnej správy ste skoro odišli z vlády. Hranice vyšších územných celkov sa však meniť nebudú. Prečo sa koalícia bojí zmeniť podobu krajov?
„Ak sa presne nedohodneme, načo to otvárať? Predpokladám, že nebude vôľa hovoriť o hraniciach vyšších územných celkov. Ak sa nám podarí zrušenie okresných úradov, rozhodneme, ako ďalej s krajskými úradmi, presunieme väčšinu právomocí na samosprávy, tak sa to vykompenzuje.“
Po roku 2006 sa pôda, ktorá nebude potrebná na výstavbu alebo infraštruktúru, prevedie do vlastníctva obcí. Obce ju ponúknu firmám alebo fyzickým osobám, ktoré na nej hospodária a aj ju budú ďalej hospodársky využívať. Je to dobré riešenie?
„Určite. Ak obec bude pôdu prenajímať, tak jej to finančne pomôže. Dobré to bude aj z hľadiska kontroly, čo sa s pôdou robí, lebo pozemkový fond to nekontroloval.“
Ako chcete zabezpečiť, aby pôdu prioritne dostali poľnohospodári, a nie firmy a „nenabalili“ sa pritom funkcionári samospráv?
„Korupcia sa nedá na sto percent vylúčiť. Anomálie boli aj v Slovenskom pozemkovom fonde. Niekedy niekto prenajal iks hektárov pôdy, dostal na to dotácie a neobrábal ich. Aj na úrovni obce sa môže stať, že rozhodnutie nebude adekvátne, ale je tam obecné zastupiteľstvo a starosta. Nerozhodne o tom jedna osoba. Nebude to tak, že poľnohospodárska pôda sa bude predávať pre supermarkety. Túto pôdu treba vybrať z pôdneho fondu na stavebné účely a to nie je také jednoduché.“
Už v prvom roku vlády sa má vytvoriť maďarská univerzita. Kde bude?
„Je to otázka dohody. Môže byť v Komárne.“
Vládna koalícia nezmení súčasný pomerný systém volieb. Vám to vyhovuje?
„Ak by bol väčšinový systém, tak by podľa posledných výsledkov volieb na južnom Slovensku v 13 okresoch vyhrala SMK a asi v 52 okresoch HZDS. Otázka je, či to chcú ostatní. Nám nevyhovuje dvojkolový väčšinový systém. Ukázali to voľby do VÚC. “
Ktoré koaličné strany boli proti zmene pomerného systému volieb?
„Na väčšinovom systéme sme sa nevedeli dohodnúť. Nebola to len vec SMK.“
Bývalá vládna koalícia sa niekoľkokrát otriasala v základoch. Myslíte si, že táto koalícia bude pevnejšia?
„Trúfam si povedať, že bude, lebo už nenastane situácia ako v SDK. Predpokladám, že aj v ANO si uvedomili, že to, čo bolo v SOP, si nemôžu dovoliť. Je to nutné aj preto, lebo každý si myslí: hurá, dostaneme pozvánku do NATO, ale ratifikačný proces bude trvať minimálne rok a pol. Nesmieme zaváhať, pokiaľ ide o politickú stabilitu. Navyše politická scéna je prehľadnejšia a strany vládnej koalície sú vykryštalizované.“
Aj v koalícii sa objavia odlišné názory a bude treba partnerov presviedčať. Koho v koalícii považujete za najbližšieho spojenca?
„V minulom období hádam SDK(Ú). Aj tam však vidím určité rezervy.“
Zopár konfliktov mala SMK s KDH. Aký vývoj predpokladáte teraz?
„V minulom parlamente kresťanskí demokrati nastolili otázky, ktoré boli z nášho hľadiska neprijateľné a hraničili s nacionalizmom. Bola to napríklad reakcia na krajanský zákon. Občanov Slovenska maďarskej národnosti chceli potrestať. Teraz možno bude iná úroveň spolupráce. Síce sme opatrnejší, ale každý dostane novú šancu. Aj od nás. Predpokladám, že šancu dostaneme aj my.“
Čo nevidieť sa začnú debaty o kandidátoch na post prezidenta republiky. Mala by koalícia hľadať spoločného kandidáta?
„Určite by to bolo lepšie, ako keď navrhneme štyroch kandidátov a potom sa budeme čudovať, kto sa dostane do druhého kola. Mal by to byť nestranícky kandidát a mal by mať určité schopnosti.“
Beata
Balogová
