BRATISLAVA. Dedinka Beluj leží neďaleko Banskej Štiavnice. Nemá ani 130 obyvateľov a do novín sa dostane maximálne raz ročne. Vždy pre to isté. Už desať rokov sa tam takmer každé leto prevalí veľká voda.
Starostka Beluja Slávka Cibulová hovorí, že ani pamätníci sa s takýmito záplavami predtým nestretávali.
„Takéto povodne bývajú v obci približne od roku 2002,“ spomína. „Teraz ich mávame každý rok, a čoraz intenzívnejšie.“
Záplavy prichádzajú do obce vždy nečakane po silnej prietrži mračien. „Príde veľká búrka a všetky zrážky sa valia k nám do doliny. Voda sa preženie dedinou tak rýchlo, že trhá asfalt,“ opisuje Cibulová.
Škody za 12 miliónov
Po povodniach
Škody
- 2008: 39,6 mil. eur
- 2009: 8,4 mil. eur
- 2010: 480 mil. eur
- 2011: 13,1 mil. eur
- 2012 (do septembra): 2,5 mil. eur
- september 2012 – júl 2013: 12 mil. eur
zdroj: Ministerstvo životného prostredia
Ministerstvo životného prostredia v piatok zverejnilo novú Správu o následkoch a priebehu povodní, ktorá zachytáva obdobie od septembra 2012 do júla 2013.
Píše v nej, že na Slovensko padlo až o 146 percent viac zrážok ako je dlhodobý priemer.
Problémom však je, že dážď či sneh nepadali rovnomerne počas celého roka. Jeseň bola extrémne suchá, po čom nasledovali silné mrazy s množstvom snehu. V máji a júni zasa Slovensko zasiahli prívalové dažde.
Povodne od septembra do júla spôsobili škody za 12 miliónov eur. Voda zaplavila skoro 2-tisíc budov a o domov pripravila takmer 250 ľudí. Za posledné roky je to skôr priemer.
Najhoršia bola situácia v roku 2010, keď pri sérii veľkých povodní štyria ľudia zomreli, 1500 ich prišlo o strechu nad hlavou a škody sa vyšplhali takmer na 500 miliónov eur.
Opatrenia budú na jeseň
Rezort životného prostredia chce na jeseň predstaviť nový plán boja proti povodniam.
Hovorca Maroš Stano hovorí, že oproti projektu hrádzok, s ktorým prišla Radičovej vláda a ktorý po nástupe Fica zastavili, „bude obsahovať rôzne opatrenia a nebude vytrhávať len jeden aspekt – zadržiavanie vody v prírode“.
Niektorí starostovia hrádzkam stále veria a vznikajú aj nové. Osem obcí z okolia Humenného tento rok na ne získalo európske peniaze aj bez podpory vlády. Pri ich výstavbe zamestnali 58 ľudí, ktorí boli predtým väčšinou bez práce.
