BRATISLAVA. Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy viac nemá byť trestným činom.
V novele Trestného zákona to navrhuje poslanec Peter Osuský (SaS), podľa ktorého sa použitie trestnoprávnej sankcie v tomto prípade javí ako neprimerané a zneužiteľné.
Poslanec chce takto chrániť napr. investigatívnych novinárov. Právnou normou sa budú poslanci zaoberať na októbrovej schôdzi.
Osuský pripomína, že tento trestný čin sa do zákona dostal v roku 2005 napriek tomu, že odporuje jednej zo základných zásad trestného práva, a to zásade subsidiarity represie.
Podľa nej sa majú prostriedky trestného práva používať až vtedy, keď sú všetky ostatné nedostatočné.
"Chrániť dôvernosť ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy bolo aj v minulosti a je naďalej možné prostriedkami občianskeho práva," argumentuje Osuský.
Lipšic so zavedením nesúhlasil
V dôvodovej správe tiež uvádza, že tento trestný čin sa do zákona dostal cez pozmeňujúci návrh poslanca Romana Vavríka (SDKÚ) napriek tomu, že s tým vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic (vtedy KDH) nesúhlasil.
"Hlavným argumentom proti takto definovanému trestnému činu bola obava z jeho možného zneužitia napríklad proti investigatívnym novinárom. Opodstatnenosť takýchto obáv sa potvrdila v roku 2012, keď niekoľko mesiacov prebiehalo trestné stíhanie vo veci filmu Zuzany Piussi Nemoc tretej moci. Hoci bolo trestné stíhanie nakoniec zastavené, predkladateľ považuje za nesprávne, aby legislatíva vytvárala priestor pre kriminalizáciu takéhoto konania," tvrdí Osuský.
Väzenie až do piatich rokov
V súčasnosti Trestný zákon hovorí, že kto poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Väzením na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak tento čin spácha ako člen organizovanej skupiny, ak tým spôsobí značnú škodu, alebo ho vykoná s úmyslom získať pre seba alebo iného značný prospech.
Najvyšší trest, odňatie slobody na šesť mesiacov až päť rokov páchateľovi hrozí, ak skutok spácha ako verejný činiteľ.
