BRATISLAVA. Zverejnenie záznamu, že bol dôverníkom Štátnej bezpečnosti, sa akademického sochára Ľubomíra Ferka natoľko dotklo, že zažaloval Ústav pamäti národa.
Po deviatich rokoch má v rukách právoplatný rozsudok, podľa ktorého sa jeho meno objavilo vo zväzkoch neoprávnene.
Ako dôverníkov mohla ŠtB evidovať aj ľudí, ktorí o tom netušili a s tajnými nespolupracovali. Vo zväzkoch ich môžu byť stovky.
ÚPN podľa Okresného súdu v Bratislave I zasiahol do osobnostných práv Ferka, keď ho na webe zaradil do zoznamu spolupracovníkov ŠtB.
Sudkyňa Daniela Drnáková mu dala za pravdu aj preto, že ľudia nerozlišujú, kto spolupracoval vedome a kto nie.
„Súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa Ferka, že širokou verejnosťou je vnímaná každá osoba uvedená v zoznamoch ako spolupracujúca s ŠtB,“ píše v rozsudku Drnáková.
Obranu ústavu, že len splnil zákon o pamäti národa, ktorý prikázal zverejniť záznamy bývalej ŠtB, teda aj zápisy o dôverníkoch, odmietla.
Posmešky ľudí
ŠtB
sledovala, odpočúvala, vypočúvala, aby zlikvidovala odporcov komunistického režimu, vedomí spolupracovníci ŠtB boli rezidenti, agenti, informátori, držitelia prepožičaného či konšpiračného bytu, ako dôverníkov mohla viesť ľudí, ktorí s ňou nič nemali.
Ferko (57) sa sťažoval na posmešky a pohoršené reakcie známych, ktorým pre zápis v dokumentoch ŠtB vraj čelil.
Pred súdom hovoril, že s ŠtB nikdy nič nemal a v živote sa nestretol s jej pracovníkom.
Až po preštudovaní spisu v ÚPN zistil, že ho ako dôverníka s krycím menom Ľuboš evidovali od roku 1986, keď sa pokúšal o povolenie cesty do Ameriky.
Už po roku spis putoval do archívu, lebo bol pre tajných „nevyhovujúcou osobou pre spoluprácu“. V spise nie je žiaden dokument s jeho podpisom.
Ferko tvrdil, že zverejnenie jeho mena malo preňho „fatálne následky“ – prestal mať zákazky a musel odísť do Holandska.
Dnes opäť žije v Bratislave. Medzi jeho diela patrí kamenná socha Textiláčky vo Veľkom Rovnom či reliéf na budove bratislavskej burzy.
„Súd napokon nariadil ÚPN zverejniť pri mene pána Ferka rozsudok, že bol evidovaný neoprávnene,“ vraví umelcov obhajca Anton Blaha, ktorý robil tajomníka bývalému premiérovi slovenskej socialistickej vlády Petrovi Colotkovi.
Žiadosť o nemajetkovú ujmu vyše 3300 eur súd zamietol.
Predstava súdu, že môže nariadiť prepísanie historického dokumentu, je absurdná, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Borec nehodnotí
Minister spravodlivosti Tomáš Borec nekomentoval rozsudok, ktorý Ferkovi vyhovel aj preto, že ľudia nevidia rozdiel medzi dôverníkmi či agentmi ŠtB, ktorí tajným vedome udávali svojich kolegov či kamarátov.
„Ministerstvo nebolo v tomto spore účastníkom konania,“ odpísal Borecov tlačový odbor.
ÚPN sa zatiaľ neobáva, že by po Ferkovom prípade začali pribúdať žaloby ľudí, ktorých ŠtB tiež zaradila medzi dôverníkov proti ich vôli.
„Žalôb tohto druhu vďaka Bohu ubúda, tak hádam už to tak bude aj naďalej,“ reagoval hovorca ÚPN Tibor Ujlacký.
ÚPN na čiernej listine
ÚPN vznikol pred desiatimi rokmi, má slúžiť aj na vyrovnanie sa so zločinmi komunizmu.
Za prvej vlády Roberta Fica ho chcela SNS Jána Slotu zrušiť. Podľa dokumentov ŠtB Slota po úteku z Československa vykradol auto v Rakúsku.
Neskôr sa vrátil, v máji 1979 ho odsúdili za napadnutie skladníka maďarskej národnosti. Slota záznamy v minulosti spochybnil.
Štát stále nevyriešil sídlo ústavu. Dnes má kancelárie na ministerstve dopravy a bádateľňu v prenajatých priestoroch na Miletičovej ulici v Bratislave.
Ústav má problémy s financiami, vysoké odškodné môžu ohroziť jeho fungovanie
BRATISLAVA. Ústav pamäti národa zatiaľ neplatil odškodné. Stále však čelí žalobe, ktorá môže vážne ohroziť jeho fungovanie.
„Jeden navrhovateľ požaduje náhradu škody 214 845 eur,“ vraví Tibor Ujlacký z ÚPN. Kto si takéto odškodné nárokuje, zverejniť odmietli.
Ústav sa už roky sťažuje, že má málo peňazí. Jeho ročný rozpočet je okolo 1,5 milióna eur. Ďalší traja žalobcovia chcú 42 960 eur.
ÚPN pre zverejnenie zväzkov ŠtB doposiaľ zažalovalo 41 ľudí. Sedemnásť sporov prehral, dvanásť vyhral, ostatné ešte trvajú.
Rozsudok nepadol ani v prípade veľkopodnikateľa Andreja Babiša, ktorý v Česku bojuje o miesto v poslaneckej snemovni.
Babiš tvrdí, že nebol agentom komunistickej ŠtB, aj keď je jeho spis v archíve. Bráni sa, že spoluprácu nikdy vedome nepodpísal. V júni hovoril, že odškodné nežiada.
Ďalšie pojednávanie bude budúci štvrtok. ÚPN zvykne prehrávať spory s evidovanými agentmi ŠtB pre chýbajúci doklad, na ktorom by sa k spolupráci zaviazali.
Mnohých žalobcov zastupujú bývalý disident Ján Čarnogurský a niekdajší tajomník Petra Colotku Anton Blaha. Koľko prípadov doteraz riešil, Blaha nepovie.
„Nerád by som o tom hovoril, ani mi to nepripúšťa advokátska etika, aby som si robil reklamu.“
