PARÍŽ. Vyše dve tretiny Francúzov súhlasia s názorom ich ministra vnútra Manuela Vallsa, podľa ktorého sú Rómovia príliš iní a Francúzsko by preto mali opustiť.
Prieskum verejnej mienky agentúry BVA, ktorý zverejnila televízna stanica France 24, ukazuje, že vyhostenie Rómov späť do Bulharska či Rumunska podporuje 77 percent opýtaných.
Len 22 percent s Vallsom nesúhlasí a myslí si, že minister by nemal negatívne označovať jednu časť obyvateľstva.
Veľká väčšina respondentov súhlasila, že integrácia rómskej menšiny do spoločnosti je veľmi malá. Tento názor vyjadrilo až 93 percent ľudí.
Žobranie a prostitúcia
Minister vnútra Valls vyjadril minulý týždeň názor, že Rómovia vo Francúzsku nemajú záujem o začlenenie sa do spoločnosti a väčšina z nich je odsúdená na žobranie a prostitúciu. Preto by podľa neho mali Francúzsko opustiť.
"Väčšinu Rómov by mali dopraviť k hraniciam. Nechceme tu týchto ľudí. Sú úplne odlišní, ako sme my," vyhlásil Valls, pričom jeho slová spôsobili kritiku zo strany medzinárodných organizácií, Únie aj francúzskeho ľavicového spektra.
Administratíva predchádzajúceho prezidenta Nicolasa Sarkozyho ešte pred dvoma rokmi začala s tvrdými zásahmi voči rómskej menšine.
Bezpečnostné sily odvtedy systematicky ničia ilegálne rómske osady. Rómom dokonca ponúkali bezplatné letenky na návrat do krajiny ich pôvodu, najmä do Rumunska a Bulharska.
Výsledkom bola tvrdá kritika od Únie.
Vstup do Schengenu nepodporia
Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius v pondelok navyše vyhlásil, že nesúhlasí so vstupom Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru.
"Ak nedôjde k zmene situácie, nebudeme za," povedal Fabius v súvislosti s nadchádzajúcim rozhodnutím Európskej únie o možnom prijatí krajín do schengenu od 1. januára 2014.
Jeho vyjadrenia prišli v čase búrlivej diskusie, ktorá prebieha v rámci francúzskej vládnej koalície ohľadom zaobchádzania s Rómami.
Približne 20-tisíc rómskych migrantov z Rumunska a Bulharska žije v stovkách provizórnych táborov na predmestiach francúzskych miest.
Napätie s miestnymi obyvateľmi urobila z otázky migrácie Rómov tému pred marcovými komunálnymi voľbami v krajine.
Hlasovanie o plánovanom prijatí Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru od januára 2014 sa očakáva pred koncom roka, prijatie nových krajín do zóny však má právo vetovať každý členský štát Únie.
Nemajú istotu
Nemecko ešte v marci podobne vyhlásilo, že je proti vstupu oboch krajín do schengenského priestoru.
Fabius zdôraznil, že Francúzsko má obavy najmä v súvislosti so schopnosťou rumunských a bulharských úradov zaistiť bezpečnosť hraníc.
"Ľudia prichádzajúci spoza Európy by mohli vstúpiť do Rumunska a Bulharska a potom slobodne vstupovať do zvyšku Európy," povedal pre rozhlasovú stanicu France Inter.
"Musíme si byť istí, že Bulharsko a Rumunsko to dokážu overovať... Zatiaľ mám dojem, že tieto podmienky neboli splnené," dodal.
