Píše etnologička Zuzana Kumanová
BRATISLAVA. Snahy o sčítanie Rómov u nás sú rovnako staré ako snahy o ich začlenenie do spoločnosti. Osvietenské reformy Márie –Terézie a Jozefa II. vo vzťahu k Rómom boli sprevádzané aj snahou o ich sčítanie.
Súpisy obyvateľstva z druhej polovice 18. storočia uvádzajú, že Rómovia žili na celom území dnešného Slovenska.
Prevládal u nich usadlý spôsob života, živili sa najmä kováčstvom, muzikanstvom a príležitostnou poľnohospodárskou prácou. Koncom 18. storočia súpisy uvádzajú, že u nás žilo cca 20-tisíc Rómov. V roku 1921 pri sčítaní obyvateľstva sa bolo možné uviesť „cigánsku“ národnosť, ku ktorej sa na Slovensku prihlásilo 8035 obyvateľov.
Prečítajte si tiež:
Na Slovensku žije viac ako 400-tisíc Rómov, populačný boom sa nepotvrdil
"Osoby cigánskeho pôvodu"
O necelých desať rokov neskôr, v roku 1930 cigánsku národnosť uvádzalo 31 188 obyvateľov Slovenska. Už v tom čase ale vznikala aj policajná evidencia, v ktorej v roku 1938 bolo zahrnutých cca 60-tisíc „osôb žijúcich cigánskym spôsobom života“.
Ďalší súpis Rómov v Československu sa konal v roku 1947, resp. na Slovensku v roku 1948. Bolo v ňom zistených 101 190 Rómov z toho na Slovensku 84 438. Od roku 1968 sa viedla pomerne presná evidencia „osôb cigánskeho pôvodu“, ktorú sústreďovali vtedajšie národné výbory.
V tejto evidencii mali byť vedené osoby „cigánskeho pôvodu“, ktorých spôsob života sa líšil od spôsobu života majority. V roku 1989 bolo v tejto evidencii 253 943 osôb. Pravdepodobne to nebol presný súpis Rómov, lebo osoby a rodiny, ktoré sa začlenili do majority nemuseli byť v súpise zavedené.
Prečítajte si tiež:
Kde boli na Slovensku rómske osídlenia? Pozrite si Atlas 2004
Rozkolísaná identita
V roku 1991 bol Rómom priznaný štatút národnostnej menšiny a v rovnakom roku bolo možné uviesť rómsku národnosť aj pri sčítaní obyvateľstva. Deklarovalo ju 89 920 Rómov. Už vtedy bolo evidentné, že je to asi iba jedna tretina z celkového počtu. Rovnaká situácia sa zopakovala aj v roku 2001, rómsku národnosť uviedlo 105 738 osôb. Okrem rozkolísanej etnickej identity dôvody treba hľadať aj v obave zo zneužitia týchto citlivých údajov.
V roku 2004 vznikol Atlas rómskych komunít, ktorý bol motivovaný nedostatkom dát v oblasti smerovania štátnych politík vo vzťahu k marginalizovaným rómskym komunitám. Atlas priniesol dáta o počte a stave rómskych komunít u nás.
Sčítanie obyvateľstva v roku 2011 okrem deklarovania príslušnosti k národnostnej menšine vytvorilo aj priestor pre uvedenie materinského jazyka a jazyka používaného v domácnosti a na verejnosti. K rómskej národnosti sa prihlásilo 105 738 osôb a rómsky materinský jazyk uviedlo 122 518 osôb.
Slabina štatistík slovenských Rómov je v tom, že sú vymyslené od stola, píše Roman Pataj
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Atlas nie je súpis Rómov
História naznačuje, že s oboma prístupmi, sebadeklarovaním etnicity aj súpismi, máme u nás bohaté skúsenosti. Zásadný rozdiel je, že pri sčítaní obyvateľstva osoba deklaruje svoju etnickú príslušnosť, teda svoju slobodnú voľbu, zatiaľ čo v súpise sa ocitá na základe pripísanej identity, teda označením zo strany sčítacieho komisára, obecného úradu či výskumníka.
Atlas rómskych komunít 2013 je dlho očakávaným súpisom rómskych komunít a popisom stavu jednotlivých komunít, nemal by však byť súpisom Rómov. Je veľmi dôležitá interpretácia výsledkov tohto súpisu, bezpečné archivovanie sčítacích hárkov a elektronických podkladov, ale predovšetkým obozretné narábanie s etnicky citlivými dátami.
Autor: Zuza Kumanová, PhD
