BRATISLAVA. V Česku polícia vyšetruje stranícke nominácie ako trestný čin, na Slovensku to tak nie je. Jediný známy prípad, ktorý policajti riešili, odložili bez obvinenia.
Je dosadzovanie vopred vybraných politických nominantov cez zmanipulované konkurzy trestným činom?
Policajný prezident Tibor Gašpar hovorí, že univerzálna odpoveď neexistuje. „Každý prípad treba skúmať individuálne.“
V júli 2011 vypovedal o korupcii pri konkrétnych straníckych nomináciách šéf OĽaNO Igor Matovič. Vypočúval ho neúspešný kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš.
Udalosť sa stala známou, lebo Čentéš záznam výpovede skartoval a Matovič ju musel zopakovať, čo prezident Ivan Gašparovič využil ako jeden z dôvodov, prečo neskôr Čentéša odmietol vymenovať.
Nikto dnes nemôže naozaj veriť, že stovky funkcií v regiónoch nie sú rozdeľované politicky. Otázka je, čo sa s tým dá robiť, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Buchli po stole
„Pevne verím, že prokuratúra buchne po stole a povie, že stranícke nominácie, dosadzovanie rodín, známych, kamarátov je korupcia,“ povedal vtedy Matovič.
Prípad riešila protikorupčná jednotka polície pod dozorom špeciálnej prokuratúry. Vyšetrovanie vo veci ani nezačali. Spis odložili s odôvodnením, že nejde o trestný čin.
„Oznámenie sa týkalo podozrenia z korupcie v prípade rozdávania miest vo verejnej správe na základe straníckeho kľúča,“ hovorí dnes Matovič. Tiež si spomína, že polícia to vyhodnotila, že ku korupcii nedošlo.
Čentéš sa k prípadu už nechce vyjadrovať. Na prokuratúre je naďalej zástupcom riaditeľa trestného odboru.
Či možno stranícke nominácie považovať za trestný čin, v pondelok nepovedal ani súčasný šéf prokuratúry Jaromír Čižnár.
Konkrétne dôkazy o straníckych nomináciách z minulosti existujú. Keď v roku 2010 nastúpila vláda Ivety Radičovej, koaličná rada sa dohodla na rozdelení postov v štátnej správe až po úroveň okresov aj tam, kde sú potrebné výberové konania.
Oficiálnym zdôvodnením postupu bolo, že „obsadenie týchto postov je dôležité pre výkon legislatívy“. Radičová potom presadzovala, aby strany svoje nominácie zverejnili, ale neuspela.
Predseda Mosta-Hídu Béla Bugár vtedy priznal, že nominácie jeho strany sa snažia ovplyvniť dve lobistické skupiny. Bližšie to nespresnil.
Viac k téme:
Župani si svojich presadia. Výberové konania sa dajú uhrať Strany županom doprajú obklopovať sa vlastnými ľuďmi Matovičovo hnutie župné voľby ignoruje Politických nominácií sú župy plné. Pozrite si príklady aj z vášho kraja Župy oslabuje aj vláda. Čo vlastne robia?
Ja tebe, ty mne
Za prvej vlády Roberta Fica si Smer, HZDS a SNS tiež rozdeľovali posty až po okresy.
Dokazovala to napríklad zápisnica zo zasadnutia okresnej koaličnej rady v Dobšinej z júna 2007, ktorú zverejnil portál inforoznava.sk.
Dosadzovanie nominantov do štátnych podnikov za vlády Mikuláša Dzurindu sa spomína v spise Gorila. Nestíhajú za to nikoho.
V Česku polícia v júli obvinila bývalého premiéra Petra Nečasa, že sľúbil posty v štátnych firmách trom poslancom ODS za to, že nebudú hlasovať proti jeho vláde. Ako dôkaz policajti použili odpočuté telefonáty a esemesky o priebehu vyjednávania Nečasa s poslancami.
Nečas to označil za bežnú politickú dohodu. „Ja podporím teba, ty podporíš mňa. To je predsa štandardná súčasť politiky.“

Beata
Balogová
