Posúdiť doterajšiu prácu vládneho splnomocnenca pre rómske komunity Petra Polláka v oblasti bývania je zložité , pretože jeho tzv. Rómska reforma v tejto oblasti nebola nikdy zverejnená.
Pozitívnejšie by bolo, keby sa začala napĺňať oficiálna štátna politika – Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020, ktorá je pre jednotlivé rezorty záväzná. Tomuto dokumentu sa dnes Pollákov úrad dostatočne nevenuje.
Pre komplikovanosť tejto problematiky by bolo možno zmysluplné, keby sa predstavili jasné opatrenia, zdroje ich financovania a dôsledne sa realizovali v tomto volebnom období. V opačnom prípade hrozí, že po štyroch rokoch nebudú v teréne žiadne konkrétne výsledky.
Pritajte si tiež:
Rok Polláka experti kritizujú, pripomína im návrat do socializmu
Sľuby znejú pekne
Pollákove vyjadrenia k otázke zlepšenia kvality bývania Rómov považujeme sa najlepšiu časť jeho tzv. Rómskej reformy - otvorenie dlho ignorovaného problému nelegálnych obydlí v rómskych osadách a priznanie symbolickej zodpovednosti štátu za vznik týchto čiernych stavieb.
Je úplne zrejmé, že bez výrazného zásahu štátu nie je možné tento problém, ktorý sa priamo týka spolužitia majority a rómskej menšiny reálne riešiť.
Iniciatíva splnomocnenca na realizáciu pilotného projektu pasportizácie a vysporiadania pozemkov v 30 vybraných obciach je podľa nás dobrým krokom. Projekt prinesie presnejšie údaje o finančnej a časovej náročnosti na riešenie čiernych stavieb v rómskych osadách.
O osadách už mlčia
Boj o zmenu v návrhu nového stavebného zákona ukázal, akú pozíciu má Pollák pri rokovaniach s ministerstvami. I keď Peter Pollák a štátny tajomník rezortu dopravy František Palko sľúbili v auguste riešenia čiernych stavieb v osadách do mesiaca, doteraz o tom mlčia. Pracovná skupina, ktorá mala nájsť riešenie načierno postavených chatrčí v osadách, sa za vyše mesiac stretla iba trikrát.
Pollák v rámci sociálneho bývania presadzuje výstavbu nájomných domov marginalizovanými Rómami. Ide o dobrý krok, nakoľko stavia na zodpovednosti a zásluhovosti samotných Rómov a tiež posilňuje dlhodobú udržateľnosť. Plány splnomocnenca hovoria o poskytnutí stavebného materiálu zo strany štátu (obcí) budúcim nájomcom, ktorí budú následne zapojení do výstavby sociálneho bývania.
Aj keď uvedený návrh považujeme za zlepšenie existujúceho modelu výstavby nájomných bytov nižšieho štandardu, za omnoho efektívnejší považujeme model tzv. samovýstavby realizovaný do vlastníctva stavebníkov na základe pôžičky, ktorú by im štát ponúkol pri splnení viacerých podmienok.
Samovýstavba je lacnejšia
Z našich dlhodobých skúseností z terénu vieme, že poberatelia sociálnych dávok si dokážu sporiť alebo splácať pôžičky na bývanie. Súčasťou týchto programov ale musí byť intenzívna sociálna práca s rodinami.
Preto by mal Štátny fond rozvoja bývania podľa nás poskytovať pôžičky i osobitnej kategórii obyvateľov Slovenska (viazaných na splnenie viacerých podmienok), aby si sociálne vylúčené komunity mohli samé riešiť svoje bývanie.
Model (samo)výstavby je oproti návrhom splnomocnenca efektívnejší, nezaťažuje štátny rozpočet, ani rozpočty obcí. Rómovia pri stavaní vlastných domov zvažujú každý cent do stavby a ich domy sú potom spravidla niekoľkonásobne lacnejšie ako domy štátne alebo obecné.
Samovýstavba domov má však taktiež mimoriadne pozitívny psychologický efekt na spolužitie v obciach. Nerómovia nemajú pocit, že ľudia z osád dostanú bývanie zadarmo a bez práce, naopak Rómovia, ktorí si bývanie postavia sami získavajú pocit zodpovednosti a sebadôvery a slúžia ako vzor ostatným obyvateľom osád.
Autor pracuje v neziskovej konzultačno-vzdelávacej organizácii ETP Slovensko.
Autor: Martin Vavrinčík

Beata
Balogová
