Overovaním platnosti mandátov budúcich zákonodarcov sa bude totiž po zložení poslaneckého sľubu zaoberať Mandátový a imunitný výbor parlamentu. Kandidát na jeho predsedu Ľubomír Lintner (ANO) však nepredpokladá, že by niektorý člen výboru zo strán vládnej koalície túto otázku predložil na rokovanie.
S podobnou iniciatívou zrejme nevystúpi ani HZDS. "Ešte sme sa s tým nezaoberali, ale nepredpokladám, že to navrhneme. Je to vec strany Smer," povedal pre TASR Ladislav Polka, ktorý by sa mal stať členom uvedeného výboru za HZDS.
Podľa právnej analýzy, ktorú má k dispozícii Lintner, nie je záväzok budúcich poslancov Smeru porovnateľný s kontroverzným dokumentom, na základe ktorého prišiel o svoj mandát exposlanec František Gaulieder. Na poslancov Smeru sa teda podľa Lintnera nevzťahuje ani nález Ústavného súdu SR v tejto kauze.
Prví štyridsiati kandidáti na poslancov sa krátko pred voľbami písomne zaviazali, že ak by v budúcnosti opustili poslanecký klub, automaticky sa vzdajú svojho mandátu v NR SR. Líder Smeru Robert Fico tvrdí, že tento písomný záväzok nie je právne vymáhateľný, takže nemá žiadne právne dôsledky. Viacerí právnici však tvrdia, že tzv. reverz medzi politickou stranou a jej kandidátmi o voľbách je v rozpore s ústavou. Poukazujú pritom na kauzu Gaulieder, v ktorej Ústavný súd konštatoval, že reverzy pred zložením poslaneckého sľuby môžu viesť k strate mandátu.
