O prínose elektronických náramkov a alternatívnych trestoch hovorí LÝDIA TOBIÁŠOVÁ z Právnickej fakulty Univerzity Komenského.
Prečo sa elektronické náramky zavádzajú?
„Najčastejším argumentom sú preplnené väznice. Väzenský systém je totiž pre štátny rozpočet veľmi nákladný a elektronické náramky môžu štátu tieto náklady znížiť. Ďalším argumentom je humánnejší a spravodlivejší postih páchateľov, ktorí sa dopustia menej závažných trestných činov, a ich prevýchova.“
Sú preplnené väznice problémom?
„Nielen u nás, ale aj vo svete. Najmä preto, že sú neúnosným bremenom pre štátny rozpočet. Navyše je známe, že pri kratších trestoch, povedzme od šiestich alebo do dvanástich mesiacov, je takmer nereálne, aby sa odsúdený vo väzenskom zariadení napravil. To dokazujú mnohé kriminologické výskumy.“
Je účinok domáceho väzenia porovnateľný s tým klasickým? Dokáže odsúdeného prevychovať?
„Predpokladá sa, že účinnosť alternatívnych trestov bude rovnaká, alebo aspoň porovnateľná s klasickým väzením. To, či dokáže páchateľa prevychovať, bude závisieť od správnosti a vhodnosti jeho uloženia vo vzťahu ku konkrétnemu páchateľovi, on je ten, kto bude náramok nosiť a jeho život týmto bude ovplyvnený. Nutné je jeho dôkladné zhodnotenie, citlivé zváženie osobných a rodinných pomerov, ktoré pri výkone tohto trestu zohrávajú významnú úlohu.“
Pri ktorých trestných činoch je domáce väzenie vhodné a pri ktorých nie?
„Vo všeobecnosti platí, že sa využíva len pri menej závažných trestných činoch. Vo svete často aj u páchateľov, ktorí majú problém s alkoholom či s drogami, kde je nutná intenzívna kontrola a dohľad. Domáce väzenie nie je vhodné pri násilných trestných činoch a už vôbec nie pri tých, ktoré sú spáchané na blízkych osobách, čiže v prípadoch domáceho násilia. V Austrálii sa na uloženie domáceho väzenia vyžaduje písomný súhlas ostatných členov rodiny, ktorí žijú s páchateľom v jednej domácnosti.“
Kedy a kde sa elektronické náramky začali zavádzať? V ktorých okolitých krajinách systém funguje?
„Elektronické monitorovanie má korene v práci Ralpha Schwitzgebela na Harvardovej univerzite, ktorý v roku 1964 vyvinul rádiotelemetrické zariadenie, ktoré mohol nosiť človek. Vážilo asi kilogram. Dnes sa elektronicky monitorujú odsúdení napríklad v Holandsku, vo Švajčiarsku, Švédsku či vo Fínsku.“
Ďalej k téme:
- Miliónový tender na náramky väzňov napadli, vidia diskrimináciu
- Väzni v Leopoldove sú u lekára v priemere 35-krát do roka
- Smerákom náramky nenasadia (stĺpček)
Ako je na tom Slovensko s alternatívnymi trestami ?
„V porovnaní s vyspelými krajinami západnej Európy, Kanadou, Spojenými štátmi či Austráliou sa využívajú minimálne. Do nášho právneho poriadku boli zavedené len nedávno. Hlavným problémom ostáva zabezpečenie ich výkonu a efektívnej kontroly, ktorou je v súčasnosti poverená Probačná a mediačná služba. Jej možnosti sú dosť obmedzené najmä pre nedostatok zamestnancov.“
Ktoré ďalšie alternatívne tresty by sa u nás mohli zaviesť?
„Škála je široká. Od domáceho väzenia, cez verejnoprospešné práce, až po víkendové tresty, zákazy vychádzania či denné pokuty. Otázka nestojí len na tom, aké alternatívne tresty zaviesť, ale rovnako na tom, ako zabezpečiť ich výkon a nastaviť podmienky tak, aby mohli efektívne nahrádzať výkon trestu v klasickom väzení. Uvažovať by sme mali aj o možnosti nahrádzať jednu alternatívu druhou, či o možnosti ich vzájomne kombinovať.“
