BRATISLAVA. Deväť rokov uplynulo, kým sa Rómovia z osady Letanovský mlyn v okrese Spišská Nová Ves mohli presťahovať do nových sociálnych bytov v lokalite Strelník. Projekt za 3,6 milióna eur vzbudil veľký záujem médií a politikov.
„Byty v Letanovciach nedopadnú dobre, do piatich rokov budú pravdepodobne zničené,“ myslí si Martin Vavrinčík z mimovládnej organizácie ETP, ktorá sa dlhodobo venuje problematike bývania Rómov. V novej osade nie je priama cesta do obce, škôlka, obchod a komunitné centrum. Obec si na výstavbu vzala úver na 30 rokov.
„Ak zo dňa na deň presťahujeme Rómov z chatrčí do bytov bez akejkoľvek sociálnej vybavenosti, ide iba o presunutie ľudí z jedného geta do druhého. Stále to budú rovnakí ľudia s návykmi z osady,“ upozorňuje Vavrinčík.
Byty, osady, karavany
Slovensko dnes nemá plán, ako riešiť bývanie rómskej menšiny zo sociálne vylúčených komunít. Vládny splnomocnenec pre Rómov Peter Pollák z OĽaNO za rok nepovedal, ako chce bývanie riešiť. Jeho pozornosť smerovala iba k čiernym stavbám.
Štát ponúka sociálne vylúčeným ľuďom tri možnosti bývania – sociálne byty, osady na kľúč, bývanie v kontajneroch. Vo Veľkej Ide zasa nakúpili Rómom karavany z Anglicka.
Mnohé mestá a obce bojujú s nedostatkom tzv. sociálnych bytov, kde by mohli umiestniť neplatičov a sociálne odkázaných ľudí, najmä Rómov. Radnice sa pri výstavbe spoliehajú na peniaze z ministerstva dopravy a eurofondov, ktoré preplatia 80 percent z nákladov na byty nižšieho štandardu. Zvyšok platí samospráva.
Milióny stoja u Jahnátka
Brusel v roku 2011 Slovensku ponúkol šesť miliónov eur na výstavbu nájomných bytov pre Rómov. O projekte rozhoduje ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením Ľubomíra Jahnátka zo Smeru, ktoré na dokument pozabudlo.
„K čerpaniu finančných prostriedkov ešte nedošlo. Zverejnenie výzvy je naplánované do konca roka,“ povedal hovorca ministerstva Peter Hajnala.
Problémy s neplatičmi majú aj v Topoľčanoch, kde začali v auguste stavať 36 bytov nižšieho štandardu. Bytovku dokončia v máji a mesto tam presťahuje asi 80 ľudí. Štát zaplatí vyše 700-tisíc eur.
„Budeme si vyberať, kto a aký byt dostane a nájom im budeme strhávať z dávok cez inštitút osobitného príjemcu. Týmto ľuďom nemôžete nič dať zadarmo, lebo našu ochotu zneužívajú,“ hovorí primátor Topoľčian Peter Baláž.
Ešte horšie je to v Bardejove na sídlisku Poštárka, kde žije okolo 1500 Rómov. V niektorých dvojizbových bytoch aj 12 ľudí. Do dvoch rokov chcú postaviť nové holobyty bez kuchynskej linky či WC. „Žiadatelia musia zložiť zálohu tisíc eur. Väčšina si berie úvery,“ hovorí Jana Jurčišinová z mestského úradu.
Rozdiel v nájme je aj 100 percent
Hoci je dávka v hmotnej núdzi rovnaká, nájomné v sociálnych bytoch sa líši aj o 100 percent. V Topoľčanoch je to 30 eur, v Letanovciach platia Rómovia 56 eur za mesiac. O poplatku rozhoduje obec.
Vláda Ivety Radičovej v Stratégii pre integráciu Rómov do roku 2020 navrhla tzv. samovýstavbu, štát na ňu však rezignoval.
Náklady na jeden byt sú pri samovýstavbe podľa Vavrinčíka o tretinu nižšie. Rómovia si navyše musia vziať úver na materiál. „Má najmä psychologický efekt. Majorita vidí, že nikto nedostane zadarmo byt a Rómovia z osád si ich viac cenia.“
Beata
Balogová
