BRATISLAVA. Bez komentára - taká je odpoveď ministra práce Jána Richtera (Smer) na otázku, či by sa výberové konania na ministerstvách a v štátnej správe nemali konať vždy verejne.
Práve jeho predchodkyňa a spolustraníčka Viera Tomanová v roku 2009 zákon zmenila tak, že sa výberové konania môžu vyhlásiť len interne a nik za múrom ministerstva sa tak o nich nemá šancu dozvedieť.
Tento systém využíva minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer), ktorý takto obsadil šesť miest príbuznými, rodákmi či známymi. Ani jeden z nich nemal vo výberovom konaní konkurenta.
Zákon riešia
Prípravou zákona o verejnej službe sa práve zaoberá pracovná skupina Úradu vlády a dotknúť sa má aj výberových konaní.
„Súčasťou rokovaní je aj diskusia o rozsahu funkcií, ktorých obsadzovanie bude zabezpečované cez výberové konania,“ hovorí Ivan Netík z ministerstva vnútra.
Zmierlivý postoj k interným konkurzom má aj bývalý minister práce Jozef Mihál (SaS).
„Sú pracovné pozície, kde sa očakáva skúsenosť s fungovaním toho úradu. Tam nie je vylúčené, že interné výberové konanie má svoje opodstatnenie.“
Zároveň však podľa neho vo všeobecnosti platí, že „výberové konania by mali byť čo najviac otvorené širokej verejnosti“.
Cieľ posunúť štátnu službu smerom ku klientelizmu sa podaril na jednotku s hviezdičkou, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Radičová neodsudzuje
Jednoznačne ich neodsudzuje ani bývalá premiérka Iveta Radičová (ex-SDKÚ). „Výberové konania majú byť všade tam, kde to zákon nariaďuje.“
Práve Radičovej v stredu Ficov tlačový odbor pripomenul, že počas jej vlády v rokoch 2010 až 2011 na Úrade vlády vedúce posty viackrát obsadili len cez interné konkurzy.
Na otázku, ako v tom období konkurzy prebiehali, Radičová neodpovedala.
Beata
Balogová
