KOMJATICE. Žltá budova v strede Komjatíc zvonka vyzerá zrekonštruovaná. Veľká tabuľa s európskou zástavou oznamuje, že projekt z eurofondov, ktoré teraz patria pod ministerstvo pôdohospodárstva, sa skončil úspechom ešte v auguste 2011.
Starosta Peter Hlavatý (nezávislý) nás po pár minútach váhania púšťa dnu. „Na čo vám to bude?“ pýta sa.
Význam však návšteva predsa len má, sto rokov stará škôlka vyzerá zvnútra úplne inak. Medzi prízemím a prvým poschodím sú len železné preklady, v stenách sú diery, vnútorné dvere chýbajú úplne. Celá budova je staveniskom.
Na mieste sú robotníci a interiér opravujú. Kým bude môcť do škôlky vstúpiť prvé dieťa, čaká ich zjavne veľa práce.
Ako je možné, že komjatickú škôlu zrekonštruovali za 280–tisíc eur z eurofondov a pritom je vyše dvoch rokov nepoužiteľná? Prečo Komjatice za tento stav nikto nepotrestal?
Dalo sa to čakaťMinisterstvo
Fondy a dedina
Marek Gocník, Komjatičan – zodpovedá za eurofondy,
Ľudovít Koppan, Komjatičan – šéf sekcie kontroly,
Stanislav Péli, Koppanov švagor – šéf interného auditu,
Lukáš Peško, Jahnátkov synovec – kontrola projektov z eurofondov.
Starosta vysvetľuje, že za problémy asi môže „vyššia moc“. Počas zatepľovania a výmeny okien sa vraj zistilo, že môžu spadnúť stropy, s čím projekt z eurofondov nepočítal.
Vnútro budovy pred tým vytopilo. Vyhlásili preto havarijný stav a až teraz zohnali úver pre obec, z ktorého by sa rekonštrukcia dokončila. Z eurofondov sa platilo len zateplenie, okná a kotolňa za asi 280-tisíc, ďalších 300tisíc teraz zaplatí obec.
Rekonštrukcia susediacej školy sa podarila. Z eurofondov na ňu išlo dalších 770-tisíc eur. V škole sú teraz aj škôlkári.
Starosta Hlavatý pripúšťa, že jeho predchodca mohol o riziku vedieť. Zlý stav stropov už vtedy hlásil statik.
Podobné projekty sa musia po dokončení prác z eurofondov podľa „zásady udržateľnosti“ užívať v presne stanovenom režime najmenej päť rokov. Inak musí obec vracať peniaze, prípadne takýto stav urýchlene napraviť. Mnohé dediny a mestá ministerstvá tvrdo postihujú aj pre malé formálne pochybenia.
Ak majú politici Smeru popri súdruhoch Marxovi a Leninovi ešte nejakého veľkého učiteľa, je ním knieža Potemkin, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Rodinné prepojenieS eurofondovou agendou pracuje na ministerstve pôdohospodárstva Marek Gocník, manžel riaditeľky školy Marty Gocníkovej, pod ktorú patrí aj škôlka.
Z obce pochádza aj minister Ľubomír Jahnátek a ďalší ľudia s dosahom na eurofondy. „Určite vedia, ako majú postupovať,“ hovorí starosta Hlavatý na otázku, či tieto prepojenia nemohli ovplyvniť zhovievavý prístup ministerstva.
„V apríli 2012 bola vykonaná kontrola na mieste. Vo vzťahu k aktivitám projektu neboli identifikované žiadne zistenia,“ vraví o projekte hovorca ministerstva Peter Hajnala, tiež Komjatičan. Minister Jahnátek nastúpil do úradu 4. apríla.
O ďalších kontrolách sa Hajnala nezmienil. Obec vraj potrestali tým, že päťročná udržateľnosť projektu začne plynúť, až keď škôlka začne fungovať. Podobné prípady vraj nie sú výnimočné.
Konflikt záujmov medzi Gocníkom a Gocníkovou podľa Hajnalu nie je možný, keďže rozhodujúci je objektívny stav.
„V tomto prípade nevzniká možnosť na subjektívne a individuálne rozhodovanie dotknutých pracovníkov vo vzťahu k obci, ktorej sa predmetná akcia týka, či k ich rodinným príslušníkom, ktorí v nej žijú a pracujú.“
Pre jedny dvere zadržia platby na projekt aj pol rokaK obciam, ktoré čerpajú eurofondy, nebýva štát zhovievavý.
BRATISLAVA. Keď pred dvoma rokmi rekonštruovali centrálnu zónu Krompách, úradníci ministerstva pôdohospodárstva boli nekompromisní.
„Pre jedny dvere širšie o desať centimetrov nám zadržiavali platby na celý projekt asi pol roka,“ hovorí primátorka mesta Iveta Rušinová (nezávislá).
Na zmenu šírky dverí pritom oficiálne upozornili a urobili ju preto, aby sa na toalety pre telesne postihnutých dostali vozičkári. Priznáva, že išlo o chybu projektu.
Podľa primátorky im ministerstvo pôdohospodárstva nakoniec ani nepreplatilo časť dlažby, keďže na miesto, kde mali byť podľa projektu červené, dali žlté dlaždice v rovnakej cene.
Úradníci si podali aj obec Terňa. Keď tam chceli z eurofondov zrekonštruovať zdravotné stredisko, postupovali podľa zákona a stavebnú firmu hľadali verejnou súťažou.
Keďže sa v nej objavili námietky, podpis zmluvy sa naťahoval a predĺžil sa o dva týždne nad stanovený rok.
Starosta obce Juraj Senderák (SDKÚ) ministerstvo na krátke meškanie upozornil, to však už projekt nechcelo preplatiť a obec prišla o niekoľko desiatok tisíc z počiatočných nákladov.
Veľké problémy mala aj obec Kladzany, ktorej bez vysvetlenia ministerstvo zadržiavalo peniaze za zrekonštruované chodníky takmer rok. Išlo o sumu podobnú celoročnému rozpočtu Kladzian.
V Jahnátkovom rodisku stavajú stroje samy nábytokNa projekt s ôsmimi novými pracovnými miestami Únia prispela troma miliónmi eur.
KOMJATICE. „O takej fabrike neviem,“ hovorí pri samoobsluhe komjatická dôchodkyňa na otázku, kde tu je továreň na tradičný masívny nábytok. Fabrika však existuje.
V areáli bývalej betonárky je menšia výrobná hala, do ktorej minulý rok zainvestovali 8,2 milióna eur – a to len na technológiách.
Viac ako tri milióny z toho išlo z eurofondov, zvyšok platila firma Stavmex miestneho podnikateľa Petra Machatu.
Majiteľ firmy je ochotný a bez problémov nás sprevádza po hale. Ukazuje nemeckú „linku masívneho nadpájania“ za dva milióny eur, „obrábacie centrum“ za 1,76 milióna i uhlové centrum za jeden a štvrť milióna. Všetko vyzerá moderne a funkčne.
Machata vraví, že ide o plne automatické zariadenia. Odberateľov vraj má. Ukazuje nálepku na dverách s vlajkou Únie.
Na otázku, či nie je 3,3 milióna eur veľa na osem novo vytvorených miest, podnikateľ vraví, že projekt nebol o miestach, ale technológiách.
Agentúra SIEA, ktorá patrí pod ministerstvo hospodárstva, odpísala, že sa pri takýchto projektoch posudzuje predovšetkým, či sú nové technológie skutočne inovatívne a či budú udržateľné.
Stavmex začal projekt pripravovať, keď bol ministrom hospodárstva rodák z Komjatíc Ľubomír Jahnátek, rozbehli ho za čias Ivety Radičovej a dokončili za súčasnej vlády.
Zariadenia na výrobu nábytku. FOTO: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Beata
Balogová
