Odborníci kritizujú nepripravenosť slovenských vyšetrovateľov aj sudcov.
BRATISLAVA. Po sobotňajšom rozhovore, v ktorom študentka Dalia Gregorová opísala, ako ju znásilnili, sa redakcii SME prihlásilo niekoľko ďalších žien, ktoré sa doteraz báli o svojej traume hovoriť.
„Keď som prišla na políciu, vysmiali ma,“ povedala jedna z nich pod podmienkou anonymity. Znásilnená bola dvakrát, druhýkrát na políciu ani nešla. Viaceré ženy hovoria aj o strachu z reakcie rodiny.
„Obete sa s nepochopením a ďalšou traumatizáciou stretávajú často,“ vraví Hana Vojtová zo Slovenského inštitútu pre psychotraumatológiu.
Pre obete je podľa nej pritom dôležité dostať pomoc zvonka. „Niekedy naozaj stačí aspoň jeden láskavý človek.“
Štatistiky nie sú presné
V policajných štatistikách je to za posledných päť rokov približne do dvesto prípadov ročne, podľa odborníkov ich však môže byť až trikrát toľko.
„Ide o asi najmenej ohlasovaný trestný čin. Pre obete je ťažké o ňom hovoriť nielen pre samotné sexuálne násilie, ale najmä preto, že ide o poníženie ľudskej dôstojnosti,“ hovorí Jana Šípošová, riaditeľka mimovládnej organizácie Pomoc obetiam násilia.
„Pri mravnostných deliktoch obeť prežíva tento trestný čin znova, musí sa vracať k jeho detailom pri výsluchu, ale aj na súde. Z tohto pohľadu je dôležitý citlivý prístup,“ hovorí právnik a bývalý vyšetrovateľ Jaroslav Ivor.
Nie sú pripravení
Práve tu dnes vidia odborníci rezervy. „Prvou vecou je často nepripravenosť vyšetrovateľov, prokurátorov či sudcov. Tou druhou nedostatok informácií pre obete,“ hovorí Šípošová.
Hoci dnes absolvujú sudcovia, prokurátori či vyšetrovatelia aj odborné školenia, podľa Šípošovej je to stále málo. „Je to iba čiastkové a náhodné, kurzy nie sú povinné, ale dobrovoľné,“ hovorí.
„V minulosti boli prípady, že vyšetrovatelia boli vo svojej praxi niekoľko desiatok rokov, existovala väčšia špecializácia na tieto delikty,“ myslí si aj Ivor.
V zahraničí je bežné, že znásilnenia vyšetrujú ženy, pri výsluchu býva prítomný aj policajný psychológ. U nás je to tak povinne iba v prípade mladistvých. Obete však môžu oňho požiadať.
Generálna prokuratúra tvrdí, že práca vyšetrovateľov s obeťami nevykazuje žiadne relevantné nedostatky.
V Česku majú zákon
Podľa odborníkov dnes chýba aj samostatný zákon, ktorý by upravoval práva obetí. Štandardom je v krajinách západnej Európy, od júla platí aj v susednom Česku. U nás je otázka upravená čiastkovo vo viacerých zákonoch, niektoré vôbec nie.
Podľa českého zákona si môže obeť zvoliť, či chce aby ju vypočula žena, alebo muž. Má tiež právo požiadať, aby sa pri výsluchu nemusela stretnúť s páchateľom. Upravuje aj spôsob, akým sa majú správať k obetiam policajní vyšetrovatelia a prokurátori.
V Česku v roku 2010 tiež zaviedli pri týchto trestných činoch pomoc policajných psychológov.
Ministerstvo spravodlivosti v nedeľu neodpovedalo, či sa aj u nás chystá nový zákon. Stanovisko odborníkov poskytne rezort v pondelok.
