BRATISLAVA. Každá päťdesiata žena nad 15 rokov bola vlani znásilnená či sexuálne napadnutá, zistil výskum Paneurópskej vysokej školy práva. Spolufinancovalo ho ministerstvo práce.
Na políciu zájde iba každá štvrtá obeť sexuálneho násilia.
Násilníkmi sú najčastejšie kolegovia, priatelia, susedia a širšia rodina – hovorí o nich až 45 percent oslovených. Úplne cudzích páchateľov spomenulo 20 a partnerov 15 percent obetí.
Prečítajte si rozhovor so znásilnenou:
Keď vytiahol pištoľ, iba som prosila o život
Boja sa výsluchu
Sociologička Barbora Holubová, ktorá údaje z výskumu spracovávala, hovorí, že ženy odrádza aj nedostatok informácií o tom, čo obeť po oznámení znásilnenia čaká, či strach z necitlivého vypočúvania.
„Všeobecná nedôvera k polícii môže taktiež prispieť k nízkemu počtu ohlásených znásilnení.“
O zlej skúsenosti hovorila aj jedna zo znásilnených žien, ktoré sa v posledných dňoch ozvali redakcii SME. „Keď som prišla na políciu, vysmiali ma.“
V práci polície vidí rezervy aj ministerstvo práce. Chce preto, aby vznikli policajné tímy, ktoré by tvorili policajt a policajtka, a špecializovali by sa na prácu s obeťami domáceho a sexuálneho násilia.
Opatrenie je súčasťou Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia na ženách, ktorý v pondelok dalo pripomienkovať.
Nemajú sťažnosti
Prvý policajný viceprezident Milan Lučanský vraví, že policajti už dnes pristupujú k obetiam „zvlášť citlivo“. Keďže nedostali žiadne podnety na nedostatky, nič neplánujú meniť.
Polícia odmieta, že by manipulovala štatistiky. Vlani zaznamenala 87 prípadov znásilnení, rok predtým 148.
„Pokles počtu oznámených znásilnení môže byť zapríčinený poklesom tejto trestnej činnosti a tiež môže byť príčinou viac prípadov, keď obete z rôznych dôvodov trestný čin neoznámia.“
Ministerstvo spravodlivosti neeviduje, ako často súdy poskytnú obeti špeciálnu ochranu.
Konfrontácii s obžalovaným sa môžu vyhnúť vďaka výpovedi cez telemost, počas pojednávaní možno utajiť ich identitu, smú dostávať aj informácie o prepustení páchateľa z väzenia. Je na posúdení prokurátora a súdu, čo obeti zabezpečí.
Ministerstvo práce sľubuje, že do konca roka 2015 spustí nonstop linku, kde budú radiť aj psychológovia. „Nechápem, čo chcú vytvárať dva roky,“ čuduje sa psychologička Eva Holníková.
Do troch rokov by mali pribudnúť „ženské bezpečné domovy“ sú útočiskom aj pre znásilnené. Dnes je v centrách 238 miest, chýba 457.
Otázky a odpovede: Ako sa vyrovnať s traumou
Pripravili sme prehľad základných informácií o psychologickej starostlivosti o obete.
1.Kto najlepšie pomôže vyrovnať sa s traumou zo znásilnenia?
Odborníci sa zhodujú, že je jedno, či obeť najskôr vyhľadá psychiatra, alebo psychológa, hlavne aby s traumou nebola sama. V prípade psychológa by malo ísť o klinika.
„Mal by mať výcvik v psychoterapii a ideálne aj v práci s traumou,“ hovorí psychoterapeutka Hana Vojtová.
„Keď prídete a už na prvom sedení necítite, že je to človek, ktorému by ste vedeli dôverovať, choďte preč.“
2.Kedy navštíviť odborníka?
Najlepšie je čím skôr. Je však prirodzené, že niekedy trvá, kým obeť nájde odvahu.
„Nahlásenie znásilnenia i vyhľadanie odbornej pomoci sú procesom a niekedy aj na to je potrebný čas,“ hovorí klinická psychologička Zlatica Bartíková, ktorá sa tiež venuje psychológii traumy.
3.Treba platiť?
Niektorí klinickí psychológovia a psychoterapeuti majú zmluvu s poisťovňou, iní pracujú súkromne.
„Počet poisťovňou hradených sedení závisí od zdravotného stavu, ak je ich viac ako 25, je potrebný vopred súhlas revízneho lekára,“ hovorí Petra Balážová zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Platené terapie sa pohybujú v desiatkach eur od 20 do 40 väčšinou za 60-minútové sedenie.
4.Čo vás na terapii čaká?
Základným nástrojom je rozhovor. „Keď človek terapeuta vyhľadá, dôležitejšie ako opisovanie toho, čo sa stalo, je najprv rozprávanie o tom, čo človeku pomohlo prežiť,“ hovorí Bartíková.
Niektorí terapeuti využívajú aj relaxáciu, kresbu či prácu so symbolmi, ktorými klient zobrazí, čo prežíva.
Poslúžiť môžu figúrky, ale aj obyčajný kameň. Niekedy sa používajú aj prístrojové metódy, napríklad takzvaný neurofeedback.
5.Treba brať aj lieky?
Ak po traume obeť nemôže spávať a trpí depresiami či úzkosťou, predpisujú psychiatri lieky.
„Je dobré, ak psychológ a psychiater spolupracujú,“ hovorí terapeut Martin Babík. Odporúča spoluprácu s takým psychiatrom, ktorý má tiež psychoterapeutický výcvik.
„Aby nepočúval človeka len z pohľadu príznakov a na ne pôsobiacich liekov, ale aby aj rozumel, čo sa v človeku deje.“
6.Pomôžu aj na výsluchu?
Sexuologička Danica Caisová radí obetiam násilia, ktoré čaká súd s násilníkom, zobrať si psychologickú podporu aj tam.
„Ak pojednávanie nie je s vylúčením verejnosti a sudca súhlasí, môže byť len dobré, ak odborník príde s obeťou ako podpora.“ Vie tak zabrániť opakovanej traumatizácii obete.
Lenka Juríčeková
Vyliečiť vás môžu aj pohyby očí, radí terapeutka
Pri prekonávaní traumy pomáha aj stimulácia rôznych častí mozgu.
BRATISLAVA. Aj striedavé pohyby končatín či pohyby očí vám môžu pomôcť vyrovnať sa so znásilnením či inou traumou. Od iných metód terapie sa takzvaná EMDR líši tým, že vo fáze spracúvania traumy využíva jednoduchú striedavú stimuláciu pravej a ľavej časti mozgu.
„Bilaterálna stimulácia naladí nervovú sústavu tak, že sa aktivuje jej prirodzená schopnosť uzdravovania sa, ktorá bola extrémnou záťažou počas traumy zablokovaná,“ hovorí terapeutka Hana Vojtová zo Slovenského inštitútu pre psychotraumatológiu a EMDR.
Klient si počas sedenia vybavuje znepokojujúce spomienky a čokoľvek, čo s nimi súvisí. Medzitým terapeut riadi jeho striedavé pohyby.
Priebeh spracovania traumy je individuálny, niekedy sa premieta postupne celá udalosť, inokedy sa objavujú a menia telesné pocity, niekedy predstavy. „Môžu prísť nové vhľady do situácie,“ vraví Vojtová.
Terapia pokračuje do chvíle, keď sa spomienky stanú menej ohrozujúcimi. Hoci nezmiznú úplne, nie sú už také zaťažujúce a so silným emočným nábojom.
Postupne odznejú aj ostatné príznaky stresovej poruchy spôsobenej traumou, napríklad bolesti tela. Počet sedení je individuálny.
Lenka Juríčeková
Beata
Balogová
