, vzhľadom na masívnu mobilizáciu voličov mimovládnymi organizáciami a samotnými stranami, korigovala pôvodný odhad s blížiacim sa termínom volieb smerom k 75 až 80 %. Skutočný výsledok 70,07 % trafil teda niekde uprostred.
Podľa prieskumu uskutočneného agentúrou Markant na reprezentatívnej vzorke 1065 respondentov v dňoch 15. a 16. septembra, teda 5 dní pred konaním volieb, iba 64,5 % opýtaných uviedlo, že plánujú určite sa na voľbách zúčastniť.
Na základe tohto prieskumu vedelo celkovo až 69,7 % opýtaných uviesť stranu, ktorú budú voliť. Z nich však až jedna pätina pripúšťala zmenu svojho rozhodnutia v poslednom týždni. Ďalších 16 % opýtaných ešte nebolo rozhodnutých pre žiadnu stranu.
Celkom pochopiteľne tak došlo medzi stranami k presunom, ktoré žiaden prieskum nemohol plne predpovedať. Preto pokiaľ výrazný pokles volebného zisku HZDS a udržanie alebo upevnenie pozície SMK a KDH očakávali všetci, umiestnenie SDKÚ a KSS rovnako ako relatívny neúspech strany Smer mnohých prekvapil. Na tieto zmeny vplývalo viacero faktorov. Tými najvýznamnejšími sa budeme zaoberať nižšie.
Stupeň rozhodnutia zúčastniť sa na voľbách
Najsilnejší záujem odovzdať svoj hlas vo voľbách mali voliči SDKÚ, SDĽ, SMK, KDH a SDA, z ktorých plánovalo určite sa zúčastniť na voľbách viac ako 80 % (pozri tabuľku). To svedčí o vysokom stupni aktivizácie a vedomia dôležitosti volieb vo voličskej základni týchto strán. Zaujímavé je, že respondenti, ktorí by boli volili DS, sa na voľbách plánovali určite zúčastniť všetci. Po odstúpení tejto strany z volieb, ku ktorému došlo v priebehu trvania prieskumu, sa pravdepodobne veľká časť jej voličov presunula k SDKÚ, čo prispelo ku zvýšeniu jej volebného zisku.
Naopak, veľká časť nerozhodnutých a priaznivcov P SNS, KSS a HZD si evidentne nechávala rozhodnutie o svojej účasti až na posledný týždeň. Zdá sa, že istá časť niekdajších voličov HZDS, dezorientovaná vznikom HZD, sa nakoniec rozhodla nezúčastniť sa na voľbách.
Pevnosť rozhodnutia
V polovici septembra suverénne najoddanejším elektorátom disponovali SMK, KDH, KSS a HZDS – viac ako 85 % ich priaznivcov už nepripúšťalo zmenu rozhodnzutia (pozri graf č. 1). Naopak najnevyspytateľnejší boli voliči SDA a SDĽ, medzi ktorými pripúšťalo možnosť zmeny svojho rozhodnutia viac ako 40%. Podobne nestála – s viac ako 30 % podielom potenciálne fluktujúcich voličov – bola aj voličská základňa HZD a SNS.
Oproti máju 2002 najväčšiu stratu pevne rozhodnutých voličov zaznamenala SDĽ – až 21 percentuálnych bodov. Nasledujú SNS (10), SDA (9,6) a HZDS-ĽS (7). Na druhej strane si najvýraznejšie polepšila ANO, keď v septembri mala o 9,6 percentuálneho bodu viac pevne rozhodnutých voličov ako v máji 2002. Získali však aj KSS a P SNS, obe po 6 bodov.
Je pravdepodobné, že výrazná časť elektorátu SDĽ sa priklonila v záverečnom týždni ku KSS. Naopak, niektorí voliči SDA, vzhľadom na ich jasnejší proreformný a prointegračný postoj, sa vo voľbách nakoniec rozhodli pre SDKÚ aj napriek zrejmým odlišnostiam v chápaní úlohy štátu a ďalších principiálnych otázok súvisiacich s pravo-ľavým delením politického spektra. K podobnému preskupeniu zrejme došlo aj v prípade voličov SNS, ktorí sa nakoniec priklonili k P SNS, čím vo voľbách, napriek väčšine predvolebných prieskumov, zaznamenala táto strana väčší úspech ako SNS.
Definitívne rozhodnutie
Najvyšší podiel voličov, ktorí sa pre stranu rozhodli pred viac ako pol rokom, majú vo svojom elektoráte strany HZDS – ĽS, SMK, KSS, KDH a SDKÚ (pozri graf č. 2). K vysvetleniu nečakaných presunov medzi stranami v najväčšej miere prispela skutočnosť, že k definitívnemu rozhodnutiu mnohých voličov dochádzalo až v priebehu posledných dvoch týždňov pred voľbami. Z tohto hľadiska sa javí práve KSS ako najdynamickejšia strana. Týždeň pred spomínaným prieskumom, teda dva týždne pred voľbami sa pre túto stranu definitívne rozhodlo viac ako 10 % jej voličov. Výsledky volieb ukazujú, že tento trend pokračoval, pravdepodobne v ešte výraznejšej miere, aj v priebehu posledného týždňa volebnej kampane. Za povšimnutie stojí aj výrazne vyššia dynamika nárastu definitívne rozhodnutých voličov SDKÚ v období predposledného týždňa pred voľbami ako v prípade Smeru. Rovnako aj tento trend voľby potvrdili. Epizodickosť zoskupenia HZD je zjavná aj v grafe, podľa ktorého sa strane nepodarilo získať žiadnych definitívne rozhodnutých voličov spomedzi opýtaných v priebehu posledného týždňa.
Rozhodovanie v poslednom týždni pred voľbami
Predikovanie volebných výsledkov výrazne komplikovala aj skutočnosť, že viac ako polovica nerozhodnutých, ako aj tých, čo pripúšťali zmenu svojho rozhodnutia, odhadovala, že sa definitívne rozhodne len v deň volieb (pozri graf č. 3). Priamo vo volebnej miestnosti tak zamýšľalo urobiť vyše 20 % z nich.
Pre konečné rozhodovanie respondentov, ktorí päť dní pred konaním volieb ešte vôbec neboli rozhodnutí, boli najdôležitejšie konzultácie s blízkymi rodinnými príslušníkmi, pôsobenie strany počas minulého volebného obdobia, rozhovory so známymi a vystúpenie politikov v médiách. Výsledky volieb však zrejme vo výraznejšej miere ovplyvnila iná skupina – voliči, ktorí síce mali vybranú stranu, ale pripúšťali zmenu v poslednom týždni volebnej kampane. Tí považovali za výrazne najdôležitejšie vystúpenia politikov v médiách a pôsobenie uznávaných osobností v prospech strany. Táto skupina považuje za veľmi dôležitý aj volebný program, rozhovory so známymi a prácu strany počas posledných štyroch rokov.
V oboch skupinách boli účasť na mítingoch a rozhovory s kolegami v práci považované za pomerne nedôležité okolnosti rozhodovania.
Ukazuje sa teda, že na niektoré nečakané volebné výsledky strán mali významný vplyv posledné diskusné relácie v médiách a rozpamätanie sa na vyjadrenia podpory politických strán zo strany domácich a zahraničných osobností.
Preferované povolebné koalície
Predvolebný prieskum agentúry Markant sledoval tiež, do akej miery sú pre sympatizantov jednotlivých strán akceptovateľné v role koaličných partnerov iné politické strany. Ako prirodzené zoskupenie sa najjasnejšie vyčlenila koalícia strán SDKÚ, SMK a KDH. Voliči každej z týchto troch politických strán uvádzali zvyšné dve vždy na prvých dvoch miestach. Oproti tejto potenciálnej koalícii stojí, medzi skúmanými stranami, zoskupenie strán HZDS, Smer, HZD a SNS. Obzvlášť blízko majú pritom podľa svojich voličov najmä strany HZDS a HZD na jednej strane a Smer a SNS na strane druhej.
Veľmi špecifické je postavenie strany ANO, ktorá stojí celkom mimo oboch väčších zoskupení. V najvýraznejšej miere chápu túto stranu ako spojenca voliči Smeru a s odstupom aj voliči SDKÚ. Samotní voliči ANO však so svojím kritickým postojom akceptujú ostatné strany len v menšej miere.
Autor: PETER MICHALÍKAgentúra Markant
Beata
Balogová
