Na ustanovujúcej schôdzi v roku 1994 koalícia HZDS, SNS a ZRS predviedla, že nehodlá rešpektovať výsledky volieb a od nich odvodenú zásadu pomerného zastúpenia strán vo vedení a v parlamentných výboroch. Za predsedu parlamentu, jeho podpredsedov aj za predsedov výborov zvolila iba zástupcov koalície. Opozícia nemohla zadeliť svojich poslancov do výborov podľa vlastného uváženia. Koalícia preradila do Výboru pre životné prostredie desať „najhorších“ poslancov opozície, aby v niektorých malo väčšinu už samotné HZDS. Ustanovujúca schôdza spolu s dlhou parlamentnou nocou, ktorá nasledovala hneď po nej, ustanovila éru, ktorá vyradila Slovensko z NATO i z rokovaní s Európskou úniou.
Rovnako príznačná bola aj ustanovujúca schôdza v roku 1998. Odhalila totiž vzájomnú nedôveru v koalícii i vyhrotené vzťahy medzi ňou a opozíciou. Hoci koalícia SDK, SDĽ, SMK a SOP disponovala 93 poslancami, nový predseda parlamentu bol zvolený len 79 hlasmi. Vládni poslanci nevyhoveli žiadosti HZDS, aby sa šéfom parlamentu stal jeho kandidát, aby jeho ľudia obsadili predsednícke posty v piatich výboroch. Keď Mečiarovho náhradníka Ivana Lexu nezaradili do osobitného výboru na kontrolu SIS, HZDS odmietlo obsadiť funkciu podpredsedu parlamentu i predsednícke posty v štyroch zo šiestich výborov, ktoré pripadli opozícii. Urážky, potýčky a konflikty, aké sa objavili na ustanovujúcej schôdzi, dominovali až do konca volebného obdobia.
Minulý piatok sa predsedovia parlamentných strán prvý raz v dejinách samostatnej Slovenskej republiky dohodli na programe ustanovujúcej schôdze, volebnom poriadku, na obsadení postov vo výboroch i zadelení poslancov v nich. Keby všetko prebehlo tak, ako sa predsedovia dohodli, dalo by sa očakávať, že sa rovnako môžu dohodnúť aj na iných veciach spoločného záujmu. Napríklad na tom, že všetci podporia, aby občania v referende hlasovali za vstup krajiny do Európskej únie.
Beata
Balogová
