
V čase, keď sa pripravovala reforma verejnej správy, občania o ňu nejavili prílišný záujem. Podľa Nižňanského bolo dôvodom to, že po päťdesiatich rokoch komunizmu tu stále ešte pretrváva pocit, že je to vec štátu, nie občanov a že tí hore si to už nejako rozhodnú. FOTO – ARCHÍV TASR
O zastúpení regiónov v parlamente sme sa zhovárali s bývalým vládnym splnomocnencom na reformu verejnej správy VIKTOROM NIŽŇANSKÝM.
Je nevyvážený pomer medzi počtom obyvateľom a počtom poslancov len dôsledkom zlého volebného zákona?
„Dôvodov je určite viac. Slovensko je unitárnym štátom, a teda vo svojej podstate štátom centralizovaným. Kým sa nezmení charakter štátu, alebo nedôjde aspoň k zásadnej decentralizácii právomocí a zodpovednosti za verejné úlohy na nižšie úrovne verejnej správy, situácia sa podľa mňa výrazne nezmení. Ani keď bude viac volebných obvodov. Len možnosť rozhodovania a právomoci v rukách miestnych a regionálnych politikov umožnia vytvoriť nové vzťahy medzi občanom-voličom, daňovým poplatníkom a volenými predstaviteľmi. Posilní sa vplyv regionálnych politikov a môže sa zmeniť pomer ich zastúpenia v Národnej rade. Pokiaľ bude pretrvávať centralizovaný štát, nie je dôvod, aby politické strany menili svoju stratégiu.“
Je dôležité, aby mali regióny svojich reprezentantov v parlamente? Nemal by sa o problémy regiónov štát zaujímať automaticky?
„Štát by mal vytvárať rámcové podmienky pre rozvoj regiónov. Ostatné má byť v zodpovednosti regiónov. Medzi rámcové podmienky patrí dobrá legislatíva, fiškálna decentralizácia a iný systém finančného vyrovnávania. Zároveň však musí platiť, že čím viac právomocí prejde na regióny, tým je dôležitejšie, aby mali regióny svojich zástupcov v Národnej rade. Nestačí však, aby boli zvolení v regióne. Za svoju činnosť sa musia zodpovedať priamo obyvateľom regiónu. V koncepcii decentralizácie sme to riešili druhou komorou Národnej rady – komorou regiónov.“
Pri predstave, že štát sa nebude dostatočne zaujímať o problémy regiónov, budú musieť regionálne autority hľadať iné cesty, ako na ne upozorniť. Pripúšťate existenciu akejsi regionálnej loby?
„Pripúšťam a v niektorých veciach budú mať regióny aj spoločné ciele voči centrálnej vláde. Na druhej strane potrieb a požiadaviek bude vždy viac ako zdrojov na ich pokrytie. Preto budú regióny Slovenska aj vo vzájomnej konkurencii a v rámci Európskej únie aj v konkurencii s ostatnými regiónmi štátov Európy.“
V každej zo strán, ktoré sa dostali do parlamentu, predstavujú Bratislavčania najpočetnejšiu skupinu. Vyniká ANO, za ktorú bol zvolený len jeden mimobratislavský poslanec. Nepoukazuje to na istý vnútrostranícky „bratislavocentrizmus“? Nesignalizuje to potenciálny nezáujem riešiť regionálne problémy Slovenska?
„Zastúpenie poslancov ANO je špecifické a je, podľa mňa, dané vznikom strany a jej doterajšieho, nie dlhého, pôsobenia na politickej scéne. Ostatné strany majú väčšinou tretinu poslancov z Bratislavy. Zároveň je však zreteľné, že sa postupne presadzujú politici aj z Banskej Bystrice, Košíc, teda dvoch silných centier ešte z obdobia spred roku 1989. Pokračovaním decentralizácie a tým posilnením ďalších centier sa určite začnú stále viac presadzovať aj politici z ostatných regiónov. Nemyslím si však, že ide primárne o vnútrostranícky ‘bratislavocentrizmus‘. Ani sa nedomnievam, že to súvisí s nezáujmom riešiť regionálne problémy. Väčšie zastúpenie ‘Bratislavčanov‘ je prirodzená reakcia politických strán na usporiadanie štátu, na skúsenosti jednotlivých politikov a na odhad voliteľnosti jednotlivých kandidátov v centralisticky riadenom štáte a s centralizovanými médiami.“
JOZEF ČAVOJEC