BRATISLAVA. Majú otvorené oči, ale nie sú schopní vnímať okolie. V bdelej kóme môžu byť ľudia celé roky.
Na Slovensku nemáme zariadenie, ktoré by sa o nich dlhodobo staralo. Nie sú ani presné štatistiky, koľko ich je.
Národné centrum zdravotníckych informácií vlani vedelo o 2023 pacientoch hospitalizovaných pre somnolenciu, stupor a kómu. Ide o rôzne poruchy vedomia. Pacientov s bdelou kómou špeciálne neevidujú.
Už šesť rokov je v bdelej kóme aj Šimon Buch z Nitry. Jeho rodine minulú stredu krajský súd potvrdil odškodné takmer pol milióna eur za zbabranú operáciu nosovej priehradky v nitrianskej fakultnej nemocnici.
Pomoc treba hľadať
Bdelá kóma
- pre rôzne poruchy vedomia vlani hospitalizovali 2023 ľudí,
- zariadenie pre ľudí s bdelou kómou nemáme,
- čiastočne ju riešia hospice či oddelenia dlhodobo chorých,
- v hospici prepláca VšZP šesť mesiacov, dá sa to predĺžiť.
„Človek, ktorý má takýto problém, musí hľadať pomoc sám,“ hovorí Šimonova mama Valéria.
Keď Šimon upadol do kómy, urobila si kurz bazálnej stimulácie. Trojdňové školenie ju vyšlo asi na 30 eur.
Potom hľadala zariadenie, kde by syna umiestnila. Nijaké nenašla. Napálila preto cédečká so Šimonovou magnetickou rezonanciou a rozposlala ich do špecializovaných zariadení v Dánsku, Rusku, na Ukrajine a v Rakúsku.
„Z Rakúska sa nám ohlásili dve kliniky,“ spomína si pani Valéria. Rozhodli sa pre kliniku a sanatórium vo Viedni. Prvých 50 dní v zariadení rodine preplatila slovenská zdravotná poisťovňa.
Aby mohol mať dnes 22-ročný chlapec trvalú odbornú zdravotnú starostlivosť, prehlásili sa Buchovci do rakúskej zdravotnej poisťovne. Prepláca im synov pobyt v sanatóriu. Bolo to možné, lebo Valériin manžel pracuje v zahraničí.
V zahraničí pracuje aj Daniela z Bratislavy. Jej otec Juraj dostal tento rok infarkt a tri mesiace zostal v bdelej kóme. Keďže je vdovec, musela sa oňho postarať ona.
„V nemocnici, kam otca prijali, ho presúvali z oddelenia na oddelenie, lebo potreboval menej a menej lekárskej starostlivosti, až skončil v liečebni pre dlhodobo chorých,“ spomína Daniela. Stadiaľ ho už nie je kam presunúť a riešenie hľadá sám.
Žiadne zariadenia s opatrovateľskou starostlivosťou ho nechceli zobrať, lebo mal tracheostómiu. Chirurgický zákrok umožňuje pacientovi dýchať pomocou „hadičky“. „Našťastie sa časom začal prebúdzať,“ hovorí s úľavou Bratislavčanka.
Pacient môže skončiť doma
„V súčasnosti nie je zazmluvnené zariadenie, ktoré by sa špecializovalo len na starostlivosť o pacientov v bdelej kóme,“ vraví Alena Michalicová zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Starostlivosť o týchto pacientov štátna poisťovňa prepláca v hospicoch a na oddeleniach pre dlhodobo chorých. Iba niektoré z nich však prijímajú ľudí v bdelej kóme aj s tracheostómiou. Aj to len obmedzený počet a na krátky čas.
Jednou z nich je Liečebňa sv. Františka v bratislavskom Prievoze. „Vieme prijať takéhoto pacienta,“ hovorí riaditeľ Stanislav Rybiansky. Nemajú však špeciálne vyhradené miesta pre pacientov v bdelej kóme.“
V liečebni už mali aj dvoch takýchto ľudí naraz, teraz majú jedného. Po šiestich mesiacoch treba poisťovňu požiadať, aby pobyt preplácala dlhšie.
Ak je v bdelej kóme dieťa do 18 rokov, má šancu, že ho zoberú do Špecializovaného liečebného ústavu Marína v Kováčovej. Jeho šéf Vladimír Čavoj hovorí, že majú takých pacientov niekoľko. Nemôžu však mať tracheostómiu.
Ak je šanca na zlepšenie stavu pomocou rehabilitácie, zoberú pacienta podľa Miriam Juhanesovičovej aj do Adeli Medical Center v Piešťanoch. Pobyt si však musí z väčšej časti zaplatiť.
Kto nemá peniaze a potrebuje dlhodobú starostlivosť, musí sa o príbuzného starať sám alebo si objednať opatrovateľku. Ak na ňu neprispieva obec, čo sa často stáva, za hodinu jej zaplatí najmenej šesť eur.
„Máme aj otca v kóme. Moja mama ho má šesť rokov doma. Nemôžete ísť nikam. Ani do obchodu,“ hovorí o 24hodinovej starostlivosti Buchová.
Beata
Balogová
