Ak chce štát pôrodnosť podporiť, mal by rozvíjať škôlky a jasle.
BRATISLAVA. Drvivá väčšina mladých ľudí na Slovensku chce mať najviac dve deti. Mnohí z nich nestihnú ani to, keďže rodičovstvo odkladajú.
Tvrdí to štúdia Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, ktorý sa pýtal 1400 mladých ľudí na ich reprodukčné správanie.
Úhrnná plodnosť na Slovensku, ktorá vyjadruje priemerný počet detí pripadajúcich na jednu ženu v plodnom veku, bola na minime v roku 2002, kedy dosahovala len 1,19. Dnes na jednu ženu podľa Štatistického úradu pripadá 1,34 dieťaťa. Vyplýva to však aj zo zmeny metodiky v roku 2012, odkedy už úrad nezapočítava deti narodené Slovenkám v zahraničí. Po ich pripočítaní tak, ako tomu bolo po minulé roky, je dnes úhrnná plodnosť na úrovni 1,46 dieťaťa na jednu ženu.
Negatívny trend sa obracia
V priebehu jednej generácie ubudne na Slovensku 36 percent potenciálnych matiek. Tak vidí Štatistický úrad na základe dnešnej plodnosti a úmrtnosti demografické trendy.
Ovplyvňuje ich najmä nízka plodnosť. „Mnohodetné rodiny sú minulosťou,“ hovorí aj riaditeľ Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV Gabriel Bianchi. Ústav skúma, ako sa mení reprodukčné správanie obyvateľov Slovenska.
Ešte pred šesťdesiatimi rokmi pripadalo na jednu ženu v plodnom veku 3,58 dieťaťa, na prelome tisícročí sme klesli až na kritickú hranicu 1,19 dieťaťa. Záchovná hodnota populácie je až 2,1 dieťaťa na ženu, výskumníci však tvrdia, že na paniku nie je dôvod.
Negatívny trend sa v posledných rokoch obracia a vlani pripadalo na jednu ženu už 1,46 dieťaťa. Demografi očakávajú, že v najbližších rokoch môže prísť ešte k miernemu rastu.
Spôsobujú to početné pôrody matiek zo silnej generácie druhej polovice 70. rokov, ktoré rodičovstvo odkladali. Od roku 1991 sa priemerný vek žien pri pôrode zvýšil o štyri roky na dnešných 29.
Čakanie na túžbu
- na jednu ženu v plodnom veku pripadá 1,34 dieťaťa,
- po započítaní detí narodených Slovenkám v zahraničí je to 1,46 dieťaťa,
- priemerný vek ženy pri pôrode je 29,1 roka.
Ústav výskumu sociálnej komunikácie preto vlani oslovil 1400 ľudí od 18 do 45 rokov so stovkami otázok, aby zistil, aké rodičovské plány má dnešná generácia v plodnom veku.
„Prevláda ideál dvoch detí,“ hovorí sociálny psychológ ústavu Ivan Lukšík. Dodáva však, že mnoho párov ho aj pre odkladanie rodičovstva naplniť nestihne.
Medzi najčastejšie dôvody odkladania rodičovstva patrí podľa odpovedí najmä neschopnosť nájsť vhodného partnera, pôžitkársky spôsob života mladých či zmena vnímania hodnoty dieťaťa.
Kým v minulosti sa rodičovstvo spájalo aj s ekonomickými a sociálnymi dôvodmi, dnes je hodnotou dieťaťa predovšetkým potešenie a šťastie, ktoré prináša rodičom.
„Navyše, novým fenoménom je aj to, že ženy čakajú na optimálny stav túžby mať dieťa,“ hovorí Bianchi.
Nenahraditeľné matky
Medzi dôvodmi, ktoré mladým ľuďom komplikujú rodičovstvo, je aj finančná situácia a zažitá norma, že matky by mali s deťmi ostať doma tri roky.
„Ak chce štát povzbudiť ľudí v reprodukcii, tak určite by to mal robiť v oblasti služieb starostlivosti o dieťa, ako sú jasle a škôlky, ktorých dostupnosť je extrémne nízka,“ tvrdí Bianchi.
„Veľmi škodlivý je rozšírený mýtus, že žena, ktorá dá deti do jaslí, je krkavčia matka,“ hovorí. Ako dobrý príklad spomína rôzne politiky vo Francúzsku a Nemecku, ktoré sú na opačných stranách rebríčka plodnosti.
„Obe krajiny dávajú približne rovnaké peniaze do podpory, ale Nemci ju smerujú priamo k ľuďom a Francúzi do zariadení,“ povedal Bianchi. „Výsledky sú veľmi odlišné.“ Kým na jednu Francúzku v plodnom veku pripadajú dve deti, priemerná Nemka má len 1,36 dieťaťa.
Francúzsko investuje do jaslí a škôlok a ženám umožňuje byť „matkami na čiastočný úväzok“.
Lukšík dodáva, že to súvisí aj s iným pohľadom na rolu ženy. Tá je vo francúzskej spoločnosti „najprv žena, až potom matka“.
„Paradoxne aj u nás rozšírený model nenahraditeľnej matky neprináša viac detí,“ dodáva psychológ.
