Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Rozhodujúci deň pre KDH, Sofiina voľba, jedno z najdôležitejších rokovaní v histórii hnutia, kľúčové pre jeho budúcnosť tak vidí časť členov hnutia sobotné rokovanie Rady KDH, ktorá bude rozhodovať o prezidentskom kandidátovi.
Ešte v pondelok vyzeralo všetko jasné, proti kandidatúre bývalého predsedu hnutia Pavla Hrušovského sa z trinásťčlenného predsedníctva postavili iba podpredseda Július Brocka a Peter Bobula.
Situácia sa zmenila v piatok, keď sa zakladateľ KDH Ján Čarnogurský, ktorý sa ako občiansky kandidát na prezidenta uchádzal aj o podporu spolustraníkov, rozhodol z hnutia vystúpiť.
„Chcem Rade KDH ponechať voľné ruky. Jedna politická strana nemôže mať dvoch kandidátov, nebolo by to poctivé,“ tvrdí Čarnogurský.
Stranícky preukaz vzápätí odovzdal svojej manželke, predsedníčke miestneho zväzu KDH v Dúbravke, ktorého bol Čarnogurský členom.
Len o niekoľko minút na to vyšla v agentúre SITA správa, že trnavský krajský šéf hnutia Alojz Přidal Rade KDH navrhne, aby za prezidentského kandidáta podporila Čarnogurského.
Otec proti bratovi
Přidal tvrdí, že Hrušovský sa prezidentom nestane a jeho kandidatúra navyše rozdelí hnutie.
„Pavla Hrušovského považujem za svojho politického brata, Ján Čarnogurský je môj politický otec. Rád by som brata podporil, ale svedomie mi to nedovolí. Otec ako prvý ohlásil kandidatúru, časť voličov KDH mu dá svoj hlas,“ vyhlásil.
„Ešte vo štvrtok som to videl bledo, vystúpenie Jána Čarnogurského je však vážny signál, ktorý môže ovplyvniť rozhodovanie členov rady,“ tvrdí aj Brocka. „Je to krok, ktorý musí každým poctivým kádehákom zatriasť, že toto sme nechceli.“
Čarnogurského podporovatelia argumentujú aj tým, že zozbieral podpisy od 25-tisíc voličov, kým Hrušovskému sa ani za dlhé mesiace nepodarilo zaistiť podporu pravicových partnerov.
Podporil ho len Most-Híd, SDKÚ sa vyjadrí až po župných voľbách, keď budú známi všetci kandidáti.
„Ján Čarnogurský tieto neformálne primárky vlastne vyhral,“ tvrdí Brocka. „Verím, že Pavol Hrušovský nechce byť hrobárom KDH.“
Odchod Čarnogurského dáva symbolický kríž za érou veľkosti KDHr, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Vedenie sa nebojí
Hrušovského priaznivci naopak upozorňujú, že Čarnogurského odmietli partneri z Ľudovej platformy hneď na začiatku.
„Budem podporovať Hrušovského už preto, že získal podporu aj inej strany Most-Híd a som presvedčený, že ho napokon podporí aj SDKÚ,“ reagoval podpredseda hnutia Pavol Abrhan.
Opačne ako Brocka číta rozhodnutie Čarnogurského poslanec Jozef Mikloško. „Prikláňam sa na stranu Hrušovského. Čarnogurský dal odchodom najavo, že je občianskym kandidátom,“ povedal. Hrušovský sa v piatok nevyjadril.
Predseda KDH Ján Figeľ zareagoval iba poďakovaním za všetko, čo Čarnogurský pre hnutie od roku 1989 vykonal. Z jeho okolia však vychádzali hlasy o očakávanom hladkom víťazstve Hrušovského v hlasovaní rady.
Čarnogurský sa podľa nich stiahol, lebo vedel, že by prehral. Horšiu pozíciu má aj podľa preferencií. V poslednom prieskume MVK získal o polovicu hlasov menej ako Hrušovský, ktorý lepšie boduje aj medzi voličmi KDH.
Za prezidenta by ho podľa MVK volilo 56,6 percenta voličov hnutia, Čarnogurského len 21 percent. Vyše 11 percent sympatizantov hnutia by si vybralo ďalšieho odídenca z KDH Radoslava Procházku.
Ján Čarnogurský
Ján Čarnogurský bol iniciátorom vzniku Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) na Slovensku a na jeho zakladajúcom sneme vo februári 1990 ho zvolili za predsedu. KDH vzniklo 17. februára 1990..
Narodil sa 1. januára 1944 v Bratislave. Právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe absolvoval v roku 1969 a nasledujúce dva roky pôsobil ako advokát v Bratislave. V roku 1971 získal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave titul doktora práv.
Za obhajobu v politickom procese ho v roku 1981 vylúčili z radov advokácie. Čarnogurský vydával samizdatový časopis Bratislavské listy. Za "podvracanie republiky" bol od augusta do novembra 1989 uväznený.
Po novembrovej revolúcii sa Ján Čarnogurský stal členom delegácie, ktorá rokovala s vládou ČSSR a od decembra 1989 do júna 1990 bol podpredsedom čs. vlády národného porozumenia. Od júna 1990 do apríla 1991 vykonával funkciu prvého podpredsedu vlády Slovenskej republiky a od apríla 1991 do parlamentných volieb v júni 1992 bol predsedom vlády SR, po tom, ako bol z tejto funkcie odvolaný Vladimír Mečiar.
Od júna 1992 bol Ján Čarnogurský poslancom Národnej rady SR za KDH, od júla 1993 bol podpredsedom parlamentného zhromaždenia Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe a od apríla 1997 podpredsedom Európskej únie kresťanských demokratov. V rokoch 1994 -1998 bol členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.
V rokoch 1998-2002 bol Ján Čarnogurský ministrom spravodlivosti vo vláde Mikuláša Dzurindu.
V roku 2000 odstúpil Ján Čarnogurský z postu predsedu KDH a založil si advokátsku kanceláriu.
Ján Čarnogurský v roku 2012 ohlásil svoju kandidatúru na post prezidenta.
sita
Beata
Balogová
