ROZHOVOR

Viktor Nižňanský: Tým čo vládnu, nízka volebná účasť vyhovuje

Odborník na verejnú správu VIKTOR NIŽŇANSKÝ vláde radí začať so zlučovaním obcí.

Viktor Nižňanský je riaditeľom Komunálneho výskumného a poradenského centra v Piešťanoch. Bol podpredsedom Demokratickej strany, po zlúčení s SDKÚ krátko aj jej členom. Vo vládach Mikuláša Dzurindu zastával post splnomocnenca, počas vlády Ivety Radičovej(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Ako splnomocnenec prvej vlády Mikuláša Dzurindu pre reformu verejnej správy bol VIKTOR NIŽŇANSKÝ architektom regionálneho stupňa samosprávy. Po troch volebných obdobiach hovorí, že má zmysel, ale politici ju podkopávajú.

Chystáte sa voliť v župných voľbách?

„Samozrejme, každý občan by mal využiť právo, ktoré po 89. dostal.“

Budete voliť župana, predsedu vyššieho územného celku alebo samosprávneho kraja?

„Najskôr predsedu samosprávneho kraja, pretože dnešné kraje pre mňa nie sú župami. Náš župný variant rátal so 16 prirodzenými regiónmi.“

Navrhovali ste 16 krajov, vláda schválila 12 a parlament dnešných osem. Ujalo sa toto rozdelenie?

„Neujalo. Už tých 12 krajov bol výrazný kompromis. Ja som vtedy odstúpil z funkcie, keď parlament 12 krajov neschválil, pretože bolo jasné, že celky, ktoré nekopírujú prirodzené regióny, budú stále predmetom diskusie.“

Odráža sa to na nízkej volebnej účasti?

„Je to jeden z dôvodov, ľudia by omnoho viac cítili k prirodzeným regiónom. Dodnes hovoríme o Spišiakoch, Šarišanoch či Zemplínčanoch a tí by mali určite väčšiu motiváciu ísť voliť svojich predstaviteľov ako dnes v rámci obrovského Prešovského kraja. Ale sú aj ďalšie dôvody, z prieskumov po roku 2005 vyplýva, že ľudia si nevedeli predstaviť, aký význam má ísť voliť a jednoducho na tieto voľby abdikovali.“

Nebolo by 16 alebo 12 krajov príliš malých? Už dnešné kraje sú menšie ako regióny v Európe a aj napríklad pri čerpaní eurofondov sa musia spájať.

„Nespájal by som štatistické jednotky, ktoré zadefinovala EÚ a samosprávne jednotky, ktoré majú jednotlivé krajiny. Vo väčšine krajín EÚ sa to tiež nekryje. Na vytváranie krajov sú úplne iné kritériá od geografických cez historické až po ekonomické.“

Premiér Fico presadzuje myšlienku troch krajov. Neboli by ľuďom ešte vzdialenejšie?

„Centrá by sa ešte viac vzdiali od okrajových regiónov. Z hľadiska územnej samosprávy to nemá žiadnu oporu ani v histórii.“

Často sa argumentuje zvykom ľudí z minulého režimu.

„Vtedy bola centralistická správa daná zvrchu, kde všetko riadila jedna strana. Bola to kvázištátna správa s nádychom samosprávnosti. Dnes je už úplne iný model usporiadania štátu a rozdelenia právomocí v ňom.“

niz2_res.jpg

Načo potrebujeme medzi obcami a štátom ďalší stupeň samosprávy?

„Aby sme vôbec mohli decentralizovať. Máme pomerne rozdrobenú sídelnú štruktúru, je tu 2900 obcí z ktorých 70 percent má menej ako tisíc obyvateľov. Nie všetky právomoci sme mohli dať na úroveň takto rozdrobených sídiel. Napríklad stredné školy alebo niektoré zariadenie sociálnych služieb majú nadregionálny charakter a nebolo možné dať ich jednej obci, podobne prímestská hromadná doprava alebo zdravotníctvo majú nadlokálny charakter. Nie je to naša špecialita, väčšina krajín Európy má druhý stupeň samosprávy.“

Pri dnešných právomociach bežný človek na župách nevybavuje takmer nič. Prečo si tam má voliť zástupcov?

„Krajské samosprávy neboli koncipované primárne pre kontakt s občanmi, na to máme obec, kde bolo delegovaných najviac každodenných kompetencií. I keď v niektorých oblastiach, ako sú sociálne služby, zdravotníctvo, školstvo alebo cesty, sa aj župy týkajú ľudí priamo. Kraje by sa však mali starať aj o vyvážený sociálno-ekonomický rozvoj územia, spoluprácu medzi obcami, orientovať sa na prilákanie investícií či na vytváranie lepšieho podnikateľského prostredia. Keď sa samospráva neangažuje v oblasti pracovných príležitosti a necháva to len na vládu, prejaví sa to v nezamestnanosti a problémoch ľudí.“

A robia to?

„Majú na to viaceré nástroje plánovania a regionálneho rozvoja, i keď mnohé kompetencie sa, žiaľ, nedotiahli. Určite by to aj dnes mohli robiť účinnejšie.“

Viaceré župy prenechali regionálne nemocnice súkromníkom. Neoslabujú si tak pozície samy?

„Ich úlohou je zabezpečiť, aby bolo zdravotníctvo v regióne prítomné a aby fungovalo, forma zabezpečenia je druhoradá. Je to aj otázka ekonomických možností. Zrejme stáli pred úlohou, že si buď ponechajú jednu nemocnicu a do tej budú investovať, alebo zachovajú sieť nemocníc, ale potom potrebujú ďalší kapitál.“

Rozhodujú župní poslanci naozaj o zaujímavých peniazoch, keď veľká časť z nich je účelovo viazaná na prenesený výkon štátnej správy?

„To je jeden z problémov. V čase, keď sa decentralizovali kompetencie, orientačne sa povedalo, že dostanú taký objem peňazí, aký do týchto oblastí dávala štátna správa. Časom sa ukázalo, že samosprávy prebrali kompetencie s obrovskými dlhmi. Keď sa zo škôl spravili právnické subjekty a tie vytvorili vlastné rozpočty, naraz sa zistilo, aký obrovský bol modernizačný dlh, ktorý na seba samosprávy prevzali. Kraje sú podkapitalizované a po vypuknutí krízy sú v zložitej situácii, keď im peniaze nepostačujú ani na pokrývanie originálnych kompetencií. Veľká časť ich peňazí je naozaj účelovo viazaná a chýbajú im nástroje, aby mohli na úlohy regionálneho rozvoja generovať vlastné príjmy.“

Spomeniete si na niečo, čo sa po prevzatí župami zlepšilo?

„Podarilo sa optimalizovať regionálne školstvo, určite sa začali viac opravovať komunikácie II. a III. triedy. Keby to dnes nebolo decentralizované, tak pri objeme peňazí, ktorý chýba na vybudovanie základnej cestnej siete, by sa tieto cesty obnovovali omnoho pomalšie.“

niz3_res.jpg

Fico chce do krajov dosadiť aj zástupcov štátu. Potrebuje štát strážiť regionálnu samosprávu?

„Buď sa rozhodneme, že budeme mať samosprávne kraje, alebo štátne kraje, naraz je to nezmysel. Premiér Fico začal celú túto diskusiu v nešťastnom čase, politici by mali ľudí pred voľbami motivovať, aby využili svoje právo, a nie im odkazovať, že kraje sa aj tak budú meniť a môžete sa na to vybodnúť. Navyše, keď sa bude len meniť počet krajov bez toho, aby sa zmenil systém kompetencií, čo sa tým zlepší? To nemá žiadnu logiku.“

Vláda cez reformu ESO naopak posilňuje štátne okresné úrady. Nedokázali by ich kompetencie v doprave, školstve či v stavebnom konaní vykonávať aj župy?

„Určite by mal proces decentralizácie pokračovať. Keby sa uskutočnil proces združovania obcí, mnohé z týchto kompetencií by mohli prejsť aj na združené obce. Práve tento proces by mal byť pre vládu kľúčový. Pri dnešnej štruktúre osídlenia, keď sú v mnohých regiónoch Slovenska len malé obce, v ktorých starne obyvateľstvo, chýba infraštruktúra aj potenciál na rozvoj územia, sa služby od občanov vzďaľujú.“

Prioritou by mala byť komunálna reforma?

„Tým, že Smer dominuje vo všetkých rozhodovacích oblastiach, má väčšiu šancu uskutočniť zásadné zmeny. Mohol by spraviť výrazný krok k riešeniu otázky roztrieštenosti osídlenia na Slovensku, pretože to sa vždy v koaličných vládach robí oveľa komplikovanejšie.“

Fico označuje ESO za najväčšiu reformu štátnej správy od roku 1989. Je ňou?

„V čase, keď sme zavádzali proces decentralizácie, drvivá väčšina agendy vtedajších okresných úradov prešla na samosprávu, miestnej štátnej správe z nej ostalo len osem percent. Vtedy sa spravila zásadná zmena, desiatky miliárd eur odišli zo štátnej správy do rúk volených predstaviteľov samosprávy. ESO je snaha o vylepšenie tohto zvyšku štátnej správy, ktorá dnes zabezpečuje desatinu agendy spred decentralizácie.“

Keď sa v roku 2004 okresné úrady delili na špecializované úrady, argumentovalo sa efektivitou a úsporami. Dnes sa argumentuje rovnako v prospech spájania. Čo platí?

„Keď sme zaviedli vtedajší model, v roku 2006 bola na ministerstve financií uverejnená správa, ktorá hovorila o celkovej úspore šesť- až osemtisíc zamestnancov. To dnes nepočuť.“

Štátne úrady v regiónoch po každých voľbách obsadzujú ľudia blízki vládnym stranám. Čo by sa muselo stať, aby úrady riadili profesionáli?

„Musia sa rozhodnúť tí, ktorí to môžu zmeniť. Poslanci musia nastaviť také opatrenia, aby nebola možná táto permanentná politizácia. Sú určité úrovne štátnej správy, ktoré by nemali byť vôbec dotknuteľné zmenou politickej garnitúry. Je pochopiteľné, že politickými nominantmi sú ministri či štátni tajomníci, ale už generálny riaditeľ sekcie by mal byť absolútny profík, ktorý je tam roky, ktorý má absolútny prehľad o oblasti a dokáže hociktorému politikovi predložiť kvalifikované analýzy. Kým sa toto nezmení, stále bude dochádzať k výmene až po vedúcich odborov, ktorí zase hľadajú priestor, aby vymenili časť svojich zamestnancov, pretože vždy existujú nejaké zoznamy ľudí, ktorí majú záujem a ktorí sa nejako zaslúžili. Dôsledkom je, že kvalitní ľudia do štátnej správy odmietajú ísť.“

niz4_res.jpg

Politické nominácie nedávno priznali aj viacerí župní poslanci, v župách sme našli desiatky ľudí blízkych vládnucim stranám. Je to v poriadku?

„Samozrejme, že nie, určite to súvisí aj s celkovou atmosférou v krajine, keď sa prenášajú niektoré nezdravé zvyklosti z centrálnej úrovne na župnú a čiastočne aj na miestnu úroveň. Máme len dve možnosti, buď to spoločnosť nepripustí a bude verejne proti tomu vystupovať, alebo treba prijať legislatívne opatrenie, ktoré tomu zabránia.“

Neznechucujú ľudí nesúrodé koalície, ktoré nemajú žiadny súvis s hodnotami strán?

„Keď som bol v kanadskom Ontáriu na stáži, prekvapilo ma, že na miestnej úrovni tam neexistujú politické strany. Kandidujú len osoby a strany ich nemôžu podporovať. U nás tie koalície vznikajú krížom-krážom bez ohľadu na to, že keď niekto hlása nejaké princípy na centrálnej úrovni, rovnaké princípy by mal vyznávať aj na regionálnej úrovni.“

Neplatí argument, že ceste je jedno, či ju dá opraviť človek zo Smeru, alebo z SDKÚ?

„Tieto vyjadrenia sa vždy vzťahujú na nejakú službu, ale kraje a mestá majú predsa aj iné úlohy. Keď niektoré strany hlásajú na centrálnej úrovni privatizáciu, obdobne by v regióne mali služby zabezpečovať cez outsourcing, a nie cez úrad a príspevkové organizácie. Keď niekto hlása štíhly štát, presadzovať by to mal aj na regionálnej úrovni.“

Prečo u nás župani nie sú politicky výraznejší?

„Určite to závisí aj od osobnosti županov a toho, akým spôsobom sa nimi stali. Na rozdiel od Západu u nás stále nie je bežné, aby politici stúpali v kariére zdola nahor, začínali ako primátori, potom regionálni politici a až potom prerazili vo veľkej politike. Problém je aj to, že naša samospráva napriek decentralizácií stále nie je dostatočne autonómna a je naviazaná na centrálnu vládu. Napríklad peniaze do školstva stále závisia od toho, koľko minister školstva vybaví v rozpočte a čo poslanci odhlasujú. Kým nemáte autonómnosť rozhodovania aj financovania, nemôžete byť ani silným partnerom centrálnej vláde.“

Kandidujú aj poslanci či europoslanci. Dá sa s tým kvalitne skĺbiť práca župana?

„Mala by to byť práca na plný úväzok. Potom sa nemôžu čudovať, ak dnes ľudia rozprávajú, že politici prídu len pred voľbami alebo ich vidia len na bilborde. Kontakt s ľuďmi v samospráve má veľký význam, ako inak majú ľudia cítiť, že tam majú nejakých poslancov a predsedu kraja, keď ho vidia maximálne raz za rok na nejakej kultúrnej akcii. Nízka volebná účasť je možno aj reakciou od občanov na to, že samotní župní politici sa nesnažia o väčšiu legitimitu. Tým, čo vládnu, dnes skôr vyhovuje nižšia volebná účasť, lebo už majú vybudované siete. Úloha zvýšenia počtu voličov je tak dnes hlavne na ich oponentoch, no to je enormná práca, ktorá sa nedá zvládnuť podpísaním nejakej koaličnej dohody a kampaňou tri mesiace pred voľbami.“

Pôjdete voliť aj v druhom kole, ak u vás bude?

„Druhé kolo bolo účelovo spravené kvôli Nitrianskemu kraju, aj účasť v ňom je tragická. Treba ho zrušiť, sú to vyhodené peniaze.“

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 8 482
  2. Moskva alebo Petrohrad? 8 183
  3. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 2 548
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 242
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 163
  6. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 2 107
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 2 031
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 771
  9. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 609
  10. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 044

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Zomrel spoluzakladateľ skupiny AC/DC Malcolm Young

Gitarista trpel v posledných rokoch demenciou.

KOMENTÁRE

Alternatívu nepotrebuje iba Smer, ale aj SaS

V radoch stúpencov opozície sa znížili nároky.

Neprehliadnite tiež

Domov

KDH vyzýva Lubyovú, aby si rozmyslela povinnú predškolskú výchovu

Ministerka predložila návrh povinnej predškolskej dochádzky od piatich rokov.

Domov

Fico sa stretol so študentmi, hovoril o slobode vzdelávania a cestovania

Slovensko podľa premiéra patrí k svetovej špičke v oblasti slobody a rešpektovania občianskych práv.

Domov

Šebej kritizoval Dankov prejav v ruskej dume. Bol mimo našej zahraničnej politiky, tvrdí

Predseda Zahraničného výboru NR SR hovorí, že celá návšteva Ruska bola nezmysel.

Domov

Droba: Sulík ako premiér bude potrebovať silného šéfa diplomacie

Šebejovi sa nepáči, že Sulík sa dobre cíti v polohe euroskeptika.