Za psychické poruchy dospievajúcich môžu neistota, stres a citová odcudzenosť, v ktorej žijú ich rodičia, tvrdia experti.
BRATISLAVA. Chorobný strach a úzkosť sú dve psychické poruchy, ktorými najmenej posledné dva roky vo zvýšenej miere trpia tínedžeri na Slovensku.
Údaje zverejnilo vo štvrtok Národné centrum zdravotníckych informácií.
„Najvýraznejší nárast, o 7,6 percenta, sme zaznamenali u mladých ľudí vo veku 15 až 19 rokov,“ vraví o náraste počtu ambulantných pacientov s duševnými poruchami v roku 2012 oproti roku 2011 hovorca centra Peter Bubla.
Pribudli podľa neho najmä v skupine neurotických porúch, konkrétne fóbií a úzkostí. V roku 2011 v ambulanciách na fóbiu a úzkosť vyšetrili 408 pacientov, o rok neskôr 1382 tínedžerov vo veku 15 až 19 rokov.
Strach z neistoty
„My sa s tým boríme od roku 2008,“ potvrdzuje dlhodobejší nárast týchto porúch Igor Škodáček, prednosta Kliniky detskej psychiatrie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave.
Mladistvých pacientov s týmito poruchami podľa neho nepribúda len v ambulanciách, ale častejšie ich treba aj hospitalizovať.
Vzostup fóbií a úzkostí u mladistvých súvisí s neistotou, v ktorej žijú ich rodičia, a ktorá sa na nich prenáša a negatívne prejavuje, tvrdí odborník.
Pramení najmä zo straty práce a súvisiacimi existenčnými problémami alebo z obavy, že rodičia o prácu prídu.
Čo robia rodičia
Nezamestnaní rodičia sú podľa prednostu kliniky sami nešťastní a nezaujímajú sa o svoje dieťa.
„Najdôležitejšie z pohľadu detského psychiatra je zhoršenie vyšších citov u rodičov,“ hovorí o zisteniach z posledných rokov Škodáček.
Z vyšších citov podľa neho najviac rodičom chýba empatia, aby sa dokázali vžiť do životnej situácie, v ktorej žijú ich dospievajúce deti. Spolu s neistotou a nezáujmom spôsobujú, že „ľudia sú agresívnejší“.
Poruchy správania, ktoré vedú až k samovražedným sklonom, sú podľa primára kliniky ďalšou zdravotnou komplikáciou, ktorej v posledných rokoch pribúda.
Škodáček pripúšťa, že časť tínedžerov na ne môže mať genetické predpoklady. Ide najmä o hyperkinetický syndróm ADHD.
Aj lepšia diagnostika
Bývalý primár psychiatrického oddelenia Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Ludvík Nábělek upozorňuje, že za zvýšeným počtom prípadov môže byť aj ich lepšia diagnostika a zároveň lepšie povedomie o psychických chorobách mladistvých. Týka sa to najmä obyvateľov väčších miest.
Podobne ako Škodáček aj Nábělek však pripúšťa, že podiel na náraste môže mať aj stres, v ktorom dospievajúci žijú, a nároky, ktoré sú na nich kladené. Vyvolávať môžu najmä úzkostné poruchy.
O vplyve stresu na zhoršenie psychického zdravia obyvateľov Slovenska hovorí aj národné centrum.
„K ochoreniam s najvyšším výskytom u vyšetrených pacientov v psychiatrických ambulanciách patrili afektívne poruchy prejavujúce sa neprimeranou dlhodobou emočnou reakciou organizmu na stresujúce podmienky,“ povedal Bubla.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
