Za psychické poruchy dospievajúcich môžu neistota, stres a citová odcudzenosť, v ktorej žijú ich rodičia, tvrdia experti.
BRATISLAVA. Chorobný strach a úzkosť sú dve psychické poruchy, ktorými najmenej posledné dva roky vo zvýšenej miere trpia tínedžeri na Slovensku.
Údaje zverejnilo vo štvrtok Národné centrum zdravotníckych informácií.
„Najvýraznejší nárast, o 7,6 percenta, sme zaznamenali u mladých ľudí vo veku 15 až 19 rokov,“ vraví o náraste počtu ambulantných pacientov s duševnými poruchami v roku 2012 oproti roku 2011 hovorca centra Peter Bubla.
Pribudli podľa neho najmä v skupine neurotických porúch, konkrétne fóbií a úzkostí. V roku 2011 v ambulanciách na fóbiu a úzkosť vyšetrili 408 pacientov, o rok neskôr 1382 tínedžerov vo veku 15 až 19 rokov.
Strach z neistoty
„My sa s tým boríme od roku 2008,“ potvrdzuje dlhodobejší nárast týchto porúch Igor Škodáček, prednosta Kliniky detskej psychiatrie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave.
Mladistvých pacientov s týmito poruchami podľa neho nepribúda len v ambulanciách, ale častejšie ich treba aj hospitalizovať.
Vzostup fóbií a úzkostí u mladistvých súvisí s neistotou, v ktorej žijú ich rodičia, a ktorá sa na nich prenáša a negatívne prejavuje, tvrdí odborník.
Pramení najmä zo straty práce a súvisiacimi existenčnými problémami alebo z obavy, že rodičia o prácu prídu.
Čo robia rodičia
Nezamestnaní rodičia sú podľa prednostu kliniky sami nešťastní a nezaujímajú sa o svoje dieťa.
„Najdôležitejšie z pohľadu detského psychiatra je zhoršenie vyšších citov u rodičov,“ hovorí o zisteniach z posledných rokov Škodáček.
Z vyšších citov podľa neho najviac rodičom chýba empatia, aby sa dokázali vžiť do životnej situácie, v ktorej žijú ich dospievajúce deti. Spolu s neistotou a nezáujmom spôsobujú, že „ľudia sú agresívnejší“.
Poruchy správania, ktoré vedú až k samovražedným sklonom, sú podľa primára kliniky ďalšou zdravotnou komplikáciou, ktorej v posledných rokoch pribúda.
Škodáček pripúšťa, že časť tínedžerov na ne môže mať genetické predpoklady. Ide najmä o hyperkinetický syndróm ADHD.
Aj lepšia diagnostika
Bývalý primár psychiatrického oddelenia Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Ludvík Nábělek upozorňuje, že za zvýšeným počtom prípadov môže byť aj ich lepšia diagnostika a zároveň lepšie povedomie o psychických chorobách mladistvých. Týka sa to najmä obyvateľov väčších miest.
Podobne ako Škodáček aj Nábělek však pripúšťa, že podiel na náraste môže mať aj stres, v ktorom dospievajúci žijú, a nároky, ktoré sú na nich kladené. Vyvolávať môžu najmä úzkostné poruchy.
O vplyve stresu na zhoršenie psychického zdravia obyvateľov Slovenska hovorí aj národné centrum.
„K ochoreniam s najvyšším výskytom u vyšetrených pacientov v psychiatrických ambulanciách patrili afektívne poruchy prejavujúce sa neprimeranou dlhodobou emočnou reakciou organizmu na stresujúce podmienky,“ povedal Bubla.
