Školáčka Eva Žigová z Gelnice cvičila hru na klavíri tak, že si doma na obrus nakreslila klávesy. Nezamestnaní rodičia jej hudobný nástroj nemohli kúpiť .
GELNICA. Eva vyhrala celoslovenskú literárnu súťaž pod záštitou ministerstva kultúry. Zo slávnostného ceremoniálu išla spolu s učiteľkou priamo do predajne hudobných nástrojov. Peňažnú výhru použila na kúpu elektronického klavíra.
„Po hmotnej stránke nie sme bohatá rodina, skôr naopak. Rodičia pracujú len na aktivačných prácach. Mám však najlepšieho otca aj mamu, pretože sa snažia dať mi maximum,“ hovorí 13-ročná školáčka.
Prihlásili ju aj do základnej umeleckej školy, napriek tomu, že nemali peniaze na kúpu klavíra. Eva spieva aj v zbore v kostole. Bolo to jediné miesto, kde sa dostala k hudobnému nástroju.
Prebrali cenu, kúpili klavír
Zmena nastala po tom, čo jej pomohla gelnická učiteľka Monika Najvirtová.
„Evička navštevuje rómsky klub, ktorý som v minulosti viedla. Všimla som si u nej literárne nadanie, tvorili sme spolu preto básničky. Keď som bola u nich na návšteve, všimla som si klávesy nakreslené na obruse. Bola som šokovaná. Evičkinu báseň sme preto prihlásili do súťaže s nádejou, že vyhrá. Stalo sa, bola prvá. Po prebraní ceny v Košiciach sme išli spolu kúpiť klavír. Trocha sme mali problém preniesť ho na železničnú stanicu pre jeho váhu, všetko však dobre dopadlo,“ s úsmevom spomína M. Najvirtová.
Eva dnes cvičí hodinu denne na klavíri, ku ktorému prišla vďaka básničke a pomoci učiteľky.
Hovorí, že by rada študovala na konzervatóriu, problémy jej však spôsobuje matematika, z ktorej si na vysvedčení vyslúžila sólovú trojku. Veľmi ju však baví dejepis.
Tridsať úspešných projektov
Eva s veľkou túžbou po klavíri nie je jediná, ktorej gelnická učiteľka pomohla.
Učiteľka Najvirtová má na svojom konte tridsať úspešných projektov. Všíma si chudobných ale snaživých ľudí vo svojom okolí, sleduje rôzne výzvy nadácií a píše projekty a žiadosti. Pomáha tak hlavne deťom.
„Deti nemôžu za to, v akej rodine sa narodia. Keď nedostanú pomocnú ruku, stimul, dajú sa potom na dráhu svojich rodičov a končia ako poberatelia sociálnych dávok,“ hovorí M. Najvirtová.
Sama vie, čo je to pomocná ruka. Pre nádorové ochorenie má trvale postihnutý zrak aj sluch, ako však hovorí, musí prijať osud, aký je a neuzatvárať sa. Spomína, že v najťažšom období jej tiež pomohli dobrí ľudia z okolia.
Správny odhad ľudí
M. Najvirtová okrem klavíra pre Evu zabezpečila formou projektu obedy na pol roka pre chlapca z miestnej rodiny, ktorá žije na hranici chudoby.
Iné deti z ďalšej rodiny sa vďaka nadácii a žiadosti gelnickej učiteľky mohli zaodieť od hlavy po päty na leto aj zimu.
Jej žiaci z nultého ročníka zase dostali klzáky a tiež oblečenie. Gelnická škola má zase vďaka jej projektu desať hokejok pre miestnych športovcov.
Najvirtová pomohla takto aj rodine zo Žakaroviec, kde sa chorá matka v stiesnených pomeroch starala o dve deti. Nadácia vybavila jej bývanie novým nábytkom aj televízorom.
Najvirtová hovorí, že písanie žiadostí a projektov pre nadácie sa pre ňu stali už rutinou.
Dôležité pri tejto činnosti, podľa jej slov je, správne odhadnúť, kto pomoc naozaj potrebuje a hlavne, kto si ju zaslúži.

Beata
Balogová
