Andrej Kiska očakáva, že prvé kolo bude 22. marca, Pavol Paška vraj sľúbil dátum bez úskokov.
BRATISLAVA. Termín volieb prezidenta má už druhýkrát za sebou v rukách Smer.
Kým v roku 2009 v strane uvažovali o výraznejšom predsunutí termínu, teraz chcú prvé kolo podľa zdrojov z vedenia skôr posunúť na čo najneskoršiu sobotu.
Termín volieb určuje predseda parlamentu a podpredseda Smeru Pavol Paška.
Odďaľuje sa aj rozhodnutie Roberta Fica, či bude kandidovať. Ešte v lete ľudia zo Smeru tipovali začiatky rozhovorov s Ficom na október, dnes je jasné, že sa to odkladá.
Paška termín naznačiť nechce, jeho hovorca SME odpovedal len citátmi z ústavy.
V Smere predpokladajú, že termín vyhlásia až okolo Vianoc či po nich.
Na prezidenta nepomyslí
„Keďže dosiaľ predsedníctvo o kandidátovi nerokovalo, dá sa predpokladať, že to bude až po župných voľbách, do ktorých ostáva necelý mesiac,“ odpísala hovorkyňa Smeru Monika Počátková.
Kandidáta chcú však predstaviť v plánovanom termíne – na sneme začiatkom decembra.
Oznámenie by pritom malo prísť v čase, keď premiér, vláda ani ministri nemajú vážnejšie problémy a kauzy.
Smer aj Fico majú práve problém vysvetliť prevod časti SPP od súkromníka na štát, rodinu a rodákov ministra Ľubomíra Jahnátka na ministerstve pôdohospodárstva a fotografie, na ktorých sa premiér bozkáva so svojou asistentkou.
Už takmer dva mesiace Fico neodpovedá napríklad na to, akú má jeho podriadená mzdu a odmeny alebo či prichádza do styku s utajovanými skutočnosťami.
Pri termíne volieb môže zasa Smer kalkulovať s tým, akú dlhú kampaň potrebuje a s náladami spoločnosti.
Ochotou voliť kandidáta vládnej strany by napríklad mohli otriasť daňové priznania na konci marca.
Viac času pre Lajčáka
Pokiaľ by kandidoval Fico, ako najobľúbenejší politik by nepotreboval kampaň trvajúcu mesiace.
Časť vedenia Smeru však považuje Ficov odchod z premiérskej funkcie za rizikový pre stranu.
Dlhšia kampaň a tým aj neskorší termín by mohli pomôcť, hlavne pokiaľ by za Smer kandidoval minister zahraničia Miroslav Lajčák.
Z hry von nemusí byť ani druhý najpopulárnejší politik po Ficovi Robert Kaliňák.
Najneskorší termín prvého kola, ktorý pripúšťa zákon, je 12. apríl 2014. Medzi prvým a druhým kolom by v takom prípade bola Veľká noc, teda štyri dni voľna.
Kampaň pri druhom kole potrebuje aj Smer a nevyhovovalo by mu prerušiť ju štyrmi „mŕtvymi“ dňami.
Nepravdepodobné je, že by druhé kolo bolo na Veľkú noc, prvé tak zrejme nebude ani 5. apríla.
Sobotu predtým – 29. marca by zasa mohli zmariť daňové priznania na konci marca. Nevhodná je teda táto sobota aj pre druhé kolo, prvé zrejme preto nebude ani 15. marca.
Medzi 15. februárom a 9. marcom majú jednotlivé kraje jarné prázdniny, čo zase prvé kolo odsúva ďalej od začiatku marca.
22. marec by bol istota
Pravdepodobným termínom pre prvé kolo je tak 22. marec.
O 22. marci hovorí aj kandidát na prezidenta Andrej Kiska. „Pokiaľ viem, predseda parlamentu sa pred šéfmi poslaneckých klubov vyjadril, že nechystá žiadne prekvapenia, triky ani úskoky. Ak slovo dodrží, prvé kolo by malo byť v predposledný marcový víkend.“
Už teraz je podľa Kisku celé fungovanie štátu kampaňou v prospech kandidáta Smeru, hoci jeho meno ešte neoznámili.
„Je mi jedno, kedy to bude, ľudia už sa takýmito špekuláciami oblbnúť nedajú. Jediné, čoho by sa mali smeráci zdržať, je dať tie voľby na jarné prázdniny alebo na Bielu sobotu,“ hovorí kandidát na prezidenta Radoslav Procházka.
Podľa Petra Osuského sa koncentrujú na vyzbieranie 15-tisíc podpisov a termín teraz neriešia.
„Vieme, v čích rukách to je a je nám jasné, že to predseda parlamentu urobí v prospech toho, koho zastupuje.“
V roku 2004 bolo prvé kolo volieb 3. apríla, v roku 2009 to bolo zasa 21. marca. V oboch prípadoch sa termíny prispôsobovali hlavne Veľkej noci.
Čo môže ovplyvniť voľby
Nedodržaný sľub o deficite
- na prelome marca a apríla 2014 Eurostat povie, či vláda dodržala plán znížiť deficit pod tri percentá HDP. Očakáva sa tesný výsledok a viacero položiek je sporných;
- v prípade nedodržania záväzku by súperi kandidáta Smeru mohli tvrdiť, že vláda spôsobila, že Slovensko nedodrží záväzky voči únii a možno bude musieť zaplatiť pokutu 140 miliónov eur.
Daňové priznania
- desaťtisíce živnostníkov, autorov, či napríklad aj prenajímateľov nehnuteľností sumarizuje dane, ktoré musia poslať štátu;
- veľmi to nemotivuje voličov hlasovať v prospech kandidáta vládnej strany;
Prázdniny a účasť
- ak by boli voľby predsa počas jarných prázdnin v niektorom z krajov, mohlo by to výrazne znížiť účasť. Ak by zasa kampaň pred druhým kolom bola cez Veľkú noc, mohlo by to uškodiť menej známemu kandidátovi, ktorý bude zbierať hlasy porazených;
- pred piatimi rokmi prišlo voliť v druhom kole o takmer desať percent voličov viac ako v prvom. Kandidát Smeru Ivan Gašparovič si v ňom polepšil o 360-tisíc hlasov, druhá Iveta Radičová o 260-tisíc.
Beata
Balogová
