BRATISLAVA. Výklad nášho ministerstva vnútra, že honorárny konzul je „vyňatý z jurisdikcie súdnych a správnych orgánov“, by už nemal v budúcnosti platiť.
Slovenskí policajti podľa tejto zásady nezvykli zastavovať a pokutovať našich občanov, ktorí nie sú diplomati, ale len cudzí konzulárni pracovníci bez diplomatickej imunity. Väčšinou ide o vplyvných podnikateľov.
Ako o benevolencii a nesprávnom výklade medzinárodného práva písalo SME , stav „konzultovali“ ministri vnútra Robert Kaliňák a zahraničia Miroslav Lajčák.
„Postup orgánov Policajného zboru pri osobách v postavení honorárneho konzula bude nastavený tak, aby v prípadnom priestupkovom a inom konaní bol zohľadnený skutočný výkon konzulárnej funkcie,“ odpísalo ministerstvo vnútra.
Od honorárnych konzulov zároveň očakávajú „seriózny prístup k výhodám, ktoré požívajú“.
Ministerstvo zahraničia píše, že s vnútrom nemá dohodnutý žiadny postup pri posudzovaní dopravných priestupkov honorárnych konzulov a na vyšetrovanie nemajú vplyv.
Po novom sa má polícia podľa informácií SME pri vyšetrovaní priestupkov obracať na ministerstvo zahraničia, a to potom na konkrétneho konzula.
Preverovať majú, či konzul spáchal priestupok pri výkone svojich povinností. Iba vtedy by mu mohli pokutu odpustiť. Konkrétny pokyn polícii zatiaľ vnútro nevydalo. Ministerstvo zahraničia pritom nemá možnosť overovať, či sa honorárny konzul dopustil priestupku v súvislosti s výkonom svojej funkcie.
Honorárnymi konzulmi sú napríklad šéf RTVS Václav Mika, podnikatelia Miroslav Výboh, Zoroslav Kollár, Tomáš Chrenek, Alexander Rozin, Vladimír Soták, Anton Siekel či Ľudovít Černák.
Za ministrovania Mikuláša Dzurindu im odobrali zvláštne poznávacie značky, Lajčák ich krátko po nástupe vrátil.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
