Na prestížnom mieste Ľubomír Kopaj nevydržal ani rok. Miestne médiá špekulujú, či za jeho rýchlym odchodom nie je podozrenie zo šikanovania podriadených.
BRATISLAVA. Keď sa náš diplomat Ľubomír Kopaj stal na jeseň 2012 šéfom misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v Čiernej Hore, naše ministerstvo zahraničia to označilo za výrazný úspech slovenskej diplomacie.
Do prestížnej funkcie odchádzal diplomat, o ktorom sa vedelo, že bol registrovaný ako spolupracovník komunistickej Štátnej bezpečnosti.
Vo vysokej pozícii vydržal Kopaj len do jari tohto roka.
Zatiaľ čo pri jeho nástupe ministerstvo informovalo, že jeho nominácia na post je potvrdením aktívnej úlohy Slovenska v OBSE a v regióne západného Balkánu aj „uznaním kvalít a odbornej expertízy veľvyslanca Ľubomíra Kopaja“, po jeho stiahnutí z Čiernej Hory zvolilo tichú diplomaciu a vysvetlenie návratu sa na stránke ministerstva neobjavilo.
Šikanoval podriadených?
- Ľubomír Kopaj, bývalý šéf misie OBSE má teraz referentské miesto.
- Peter Zsoldos, bývalý veľvyslanec dnes vedie odbor krízového manažmentu.
- Miroslav Mojžita, vedie veľvyslanectvo v Bielorusku.
- Jozef Šesták, generálny konzul v Istanbule, súd však rozhodol, že vedome nespolupracoval.
Čiernohorské médiá o prípade v lete informovali. Podľa informácií denníka Dan zamestnanci misie OBSE v Podgorici obvinili Kopaja z mobingu - teda šikanovania podriadených.
Oficiálne sa misia OBSE v čase aféry nechcela vyjadriť a hovorcovia organizácie so sídlom vo Viedni v utorok nedvíhali telefón.
Diplomat riadil 44 zamestnancov na misii, ktorá sa zameriava na podporu demokratizačných procesov, reformy v legislatíve, polícii, aj ochranu životného prostredia a ekonomický rozvoj.
Ďalší čiernohorský denník Vijesti zase poukázal na Kopajovu minulosť v československej tajnej službe.
„Pán Kopaj odišiel z misie OBSE v Čiernej Hore na vlastnú žiadosť,“ odpovedal v utorok hovorca nášho ministerstva zahraničia Boris Gandel na otázku, či odchod z misie súvisí s podozreniami z mobingu.
Kopaj opäť pracuje na ministerstve na odbore analýz a plánovania, ktorý je súčasťou sekcie ministra Miroslava Lajčáka. Diplomat v utorok popoludní nezdvíhal pevnú linku na ministerstve.
Kopaj v sídle OBSE v Podgorici dlho nevydržal. FOTO - SITA/AP
Tajný spolupracovník ŠtB
Kopaj bol podľa registračných zväzkov komunistickej Štátnej bezpečnosti tajným spolupracovníkom s krycím menom Staša. Evidovali ho od roku 1976.
Ministerstvo na otázku, či má bezpečnostnú previerku a či záznam vo zväzkoch ŠtB ministrovi neprekáža, odpísalo, že „Kopaj zastáva referentské miesto, na ktoré spĺňa všetky potrebné predpoklady“.
Zákon o ochrane utajovaných skutočností považuje vedomú spoluprácu s ŠtB za bezpečnostné riziko a ľuďom s takouto minulosťou by previerky nemal dávať.
Diplomat, ktorý previerku nemá, nemôže byť veľvyslancom v krajine NATO a na minulosť spojenú s tajnou políciou si dávajú pozor aj iné krajiny pri udeľovaní súhlasu s pôsobením na ich území – takzvaný agremán. Ten sa však nevyžaduje na vysoké funkcie v medzinárodných organizáciách.
Záznam ŠtB má aj ďalší slovenský diplomat. Miroslav Mojžita pôsobil na Balkáne a teraz je šéfom ambasády v Bielorusku. Nie je veľvyslancom, na stránke ministerstva sa o ňom píše ako o poverenom vedením veľvyslanectva.
Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku hovorí, že miesto šéfa misie OBSE je významná pozícia. „Človek, ktorý stojí na čele misie OBSE, musí byť skúsený a kvalifikovaný diplomat a musia ho odsúhlasiť členské štáty OBSE.“
Ak by musel šéf misie odísť pre podozrenia, o akých píše tlač na Balkáne, znamenalo by to podľa analytika blamáž nielen pre konkrétneho diplomata, ale aj pre krajinu, ktorá ho vyslala.
