BRATISLAVA. Ak sa sexuálne zneužívané dieťa nemôže zdôveriť rodine, učiteľom či kamarátom, štát mu veľa šancí nedáva.Otec ju zneužíval, odkedy si pamätá. Ako dieťaťu jej tvrdil, že je to normálne
Úrady nemajú telefonickú linku, kde by dieťa mohlo zavolať a dostať pomoc a konkrétnu radu čo ďalej. Absenciu linky uznáva aj Peter Zeman z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
„Štátna služba pre deti je suplovaná detskou linkou UNICEF alebo inými linkami najmä z tretieho sektora,“ upozorňuje bývalá šéfka úradu práce Ida Želinská.
Pritom práve sociálni pracovníci by podľa nej mali byť prví, s kým môže dieťa prísť do kontaktu.
Ani na linku UNICEF sa deti nemusia dovolať. Má málo pracovníkov. „Nevieme zaručiť, či sa k nám takéto dieťa automaticky dovolá,“ priznáva pracovníčka na telefóne.
Keďže aj redakcii plnej dospelákov sa ledva podarilo dovolať na číslo, dieťa má len malú šancu, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Ústredie práce posiela na políciu
Otec ju odmalička do sedemnástich rokov sexuálne zneužíval. Štyridsaťštyriročná žena, ktorá vo štvrtkovom vydaní denníka SME vyrozprávala svoj príbeh, sa na prelome sedemdesiatych až osemdesiatych rokov nemala komu zveriť.
„Bolo to tabu,“ spomína žena, ktorá svoj príbeh vyrozprávala pod menom Katarína.
Aj po troch desaťročiach je cesta dieťaťa k pomoci veľmi zložitá. Existuje síce niekoľko krízových centier, no chýba miesto, kde by sa dieťa mohlo zdôveriť, že je sexuálne zneužívané či znásilňované.
Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny hovorí, že hoci jeho náplňou je dieťaťu pomôcť, musí dostať podnet. Obeti alebo jej príbuznému odkazuje, aby v prvom rade išli na políciu.
„Ak by sa stalo, že taký závažný čin dieťa oznámi u nás, upovedomíme políciu v každom prípade aj my,“ hovorí Zeman.
Želinská spomína, že prax bola iná, oznámenie neraz nechávali na obeti.
Linky zvonia, nie štátna
Čo si môže všímať okolie
dieťa môže naznačovať problém zneužívania v kresbe alebo prehrávať sexuálne motívy či násilie v hre s bábikami, so zvieratami; chronické sťažovanie sa na bolesti hlavy či brucha, zápal močových ciest, krvácanie z genitálií; úporné skrývanie sa pri prezliekaní; regres vo vývine , aj veci, ktoré už dieťa vedelo, akoby zabúda. Pocikávanie, cmúľanie prstov, horší prospech v škole; zmeny nálad, plačlivosť, neteší ich predtým obľúbená činnosť, apatia alebo hnev.
Telefonickú linku, kam by dieťa mohlo zavolať a dostať pomoc a radu, štát nemá. Uznáva to aj Zeman.
Ústredie ponúka len bezplatný odkazovač, kde môže občan nahlásiť zneužívanie sociálneho systému či zanedbávanie starostlivosti o deti.
Treba nechať dvojminútový odkaz a potom čakať, kým podnet spracuje úradník. Hlas v odkazovači rozpráva tak, že malé dieťa mu pravdepodobne neporozumie.
Želinská hovorí, že štátnu linku suplujú len linky tretieho sektora, napríklad detská linka UNICEF-u 116 111.
„Sociálny pracovník je pritom po sudcovi objektívne najsilnejším pracovníkom, ktorý bude narábať s osudom dieťaťa,“ hovorí Želinská a dodáva, že práve on má byť pre dieťa prvým kontaktom.
„Tak prečo je 24-hodinová služba sociálnej kurately dostupná len polícii?“ pýta sa Želinská. Sociálnej kuratele nemôžu nonstop zavolať poškodení.
UNICEF je preťažený
Samotné ústredie odporúča na svojom webe dieťaťu, ktoré potrebuje pomoc, práve Linku detskej istoty UNICEF.
Je to jediná linka, ktorá funguje v nepretržitej prevádzke, cez víkendy aj sviatky.
Redakcia na číslo krízovej linky 116 111 volala vo štvrtok od rána, bolo obsadené. Prvýkrát to pracovníčka linky zodvihla o pol piatej večer.
Pracovníčka priznala, že sú preťažení. Teraz sú na linke dvaja vyškolení odborníci, dúfa, že pribudne tretí.
Supervízorka linky a psychologička Katarína Trlicová hovorí, že ak sa dieťa dovolá, vedia mu poskytnúť základné informácie čo ďalej. Odporučia ho práve na ústredie práce a rodiny.
„Alebo dieťaťu odporučíme, aby sa zdôverilo v škole, v poradni či doma.“ Majú aj ambulantné stredisko. Aj Trlicová hovorí, že na linku im prichádza množstvo hovorov.
Linka nemá systém podobný 112–tke, kde v prípade obsadenej linky volajúceho držia na linke alebo odklonia k voľnému pracovníkovi.
Na linku volajú aj deti, ktoré trápi rozvod rodičov, známky či kamaráti.
„Za minulý rok nám s problémom sexuálneho obťažovania volalo približne osemdesiat detí, iné sa na to vypytovali,“ dodáva Trlicová.
