Ktokoľvek si ešte spomenie, ako tesne po obede škôlka stíchla a potemnela, zatiahli sa okná, zavreli dvere a nastal čas spánku. Hoci bol povinný a prísna učiteľka dbala na dodržiavanie tejto povinnosti, telu sa nedalo rozkázať. A tak nezostalo nič iné, ako zavrieť pred učiteľkou oči a čakať na spoločný budíček. V lepšom prípade si čakanie skrátiť spánkom. Časy sa zmenili, no povinným spánkom trápia deti v škôlkach dodnes. Na rozdiel od minulosti sa však prebudili rodičia. Niektorí iba na internete a niektorí aj v škôlke so spánkom bojujú.
Timejka bude mať onedlho šesť rokov, chodí teda do predškoláckej triedy a už druhý rok ju musí stará mama brať naobed domov. Nevie zaspať, hodinu a pol sa na posteli nudí, nesmie si listovať v knižke, akurát môže mať pri sebe plyšovú hračku.
Jej mama sa chcela s učiteľkami dohodnúť, aby si mohla vedľa v triede potichu kresliť, kým si ostatné deti oddýchnu. Návrh zmietli zo stola, pretože by tým mohla vyrušovať ostatné deti.
A tak Timejka odmieta chodiť poobede do škôlky, napriek tomu, že prvé dva roky, kým nemala problém so spánkom, sa tam tešila. Posledná otázka každého dňa teraz znie: „Musím zajtra v škôlke spať?“
Podobných príkladov sú plné internetové diskusie. „Snažila som sa to riešiť aj s učiteľkami v škôlke, ale nič som nezmohla. Pozerali na mňa ako na blbca, že ako si to predstavujem,“ píše jedna z nespokojných mamičiek.
Odpočinok vs. spánok
„To by aj v základných školách rodičia mohli žiadať, aby sa prestávky po hodinách riadili podľa individuálnych potrieb ich detí. Čo je, samozrejme, absurdné,“ hovorí profesor Branislav Pupala. Spoluautor štátneho vzdelávacieho programu pre materské školy okrem toho tvrdí, že škôlka ako pedagogická inštitúcia má poslanie „navodzovať pravidelný režim“.
„Stabilný čas odpočinku či pre deti spánku určite patrí do pravidelné režimu,“ hovorí Pupala. A rodičom odkazuje, že „keď nechcú, aby sa deti adaptovali na spoločný režim organizujúci život ich detí v materskej škole, nech tam deti nedajú“.
Dnes už je jeho odporúčanie realizovateľné. Ale v socializme súkromné škôlky existovať nemohli, rodičia nemali na výber, rovnako ako deti. „Kedysi, keď bolo v triede okolo štyridsať škôlkarov, bol diferencovaný prístup k deťom, ktorým sa nežiadalo spať, nemožný,“ spomína Katarína Guziová zo Štátneho pedagogického ústavu. „Pri súčasných počtoch detí v triede, keď ich je maximálne 22, by už rešpektovanie ich aktuálnych potrieb nemalo byť pre učiteľky problémom.“
FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Katarína Guziová zo Štátneho pedagogického ústavu bola gestorkou súčasne platného Štátneho vzdelávacieho programu pre materské školy.
V tomto, pre škôlky záväznom pedagogickom dokumente, sa vymedzuje iba minimálna dĺžka odpočinku v trvaní tridsať minút. Uvedená dĺžka odpočinku sa vzťahuje na päť až šesťročné deti, ktoré navštevujú materskú školu posledný rok pred vstupom do základnej školy. Mladšie deti môžu mať odpočinok dlhší, avšak stále by mala učiteľka rešpektovať potreby dieťaťa.
Dokument ale nehovorí o spánku, lež odpočinku detí, ktorý je aj podľa lekárov potrebný na uvoľnenie nahromadeného napätia a na obnovu energie.
„Štátny vzdelávací program umožňuje aj inú realizáciu odpočinku ako spánok,“ povedala Guziová.
Deti, ktoré majú problém v materskej škole popoludní zaspať, by v čase odpočinku mohli mať inú aktivitu.
U predškolákov by odpočinok mohol pozostávať z desať až dvadsať minútového čítania rozprávky a spevu uspávanky. Deti by pri tom ležali na ležadlách.
Ďalšia časť by mohla byť venovaná pokojným aktivitám buď ešte počas ležania alebo v priestore triedy.
Aby odpočinok mohol mať takúto formu a dĺžku musí s ním súhlasiť riaditeľka a celý pedagogický kolektív.
Ako ukazujú skúsenosti rodičov, všetko teda stojí a padá na ochote učiteliek a odobrení riaditeľky.
Hlavne individuálne
S názorom, že učiteľky by mali riešiť potreby detí osobitne, súhlasí aj psychologička Dagmar Kopčanová. „Čas, keď tu všetky deti museli robiť všetko na jednotný povel, je predsa už dávno za nami,“ hovorí. Správny pomer oddychu a práce je podľa nej u každého iný, aj deti majú rôzne nároky na regeneráciu síl. „Predškoláci nechodia doma spávať ani cez víkend a práve preto povinnosť spať v škôlke považujú za trest.“
Skúsená učiteľka by mala vedieť nájsť kompromis medzi spánkom a odpočinkom. „Skôr než pošle dieťa prvýkrát na lôžko, mala by poznať jeho zvyky a rešpektovať, ak potrebuje mať pri odpočinku svoju obľúbenú plyšovú hračku, vankúšik a podobne, alebo či sa mu lepšie zaspáva pri rozprávke,“ dodala Kopčanová.
FOTO - TASR
Niektoré učiteľky to vidia presne tak isto. Napríklad Viera Horová, ktorá učila štyridsať rokov a pamätá si časy so štyridsiatimi deťmi v škôlke otvorenej od šiestej ráno do šiestej popoludní. Po revolúcii, keď sa aj v ich škôlke zúžili „otváracie hodiny“ a počty detí, začali učiteľky deliť deti podľa potreby spánku.
„Kým deti, ktoré si poobedný spánok vyslovene vyžadovali, sme dávali spať do spálne susediacej s triedou, deti, ktoré mali so spánkom problém, mali poobedné aktivity ako kreslenie, stavanie zo stavebnice a podobne. Okrem toho sme predškolákom zúžili rozsah poobedného spánku na pol hodiny, počas ktorého sme im čítali rozprávky alebo púšťali relaxačnú hudbu,“ hovorí Horová.
Ak niektoré dieťa potrebovalo dlhšie spať, nebudili ho.
Horová si myslí, že by takto mali fungovať vo všetkých predškolských zariadeniach. Ak s tým majú učiteľky problém, nie je to o neprispôsobivom dieťati, ale o neochote učiteliek.
Snaha sa nevyplatila
Sú škôlky, ktoré sa o niečo podobné pokúsili, ale narazili na prekážky. Banskobystrická škôlka JAKUBko tiež rozdelila deti na spiace a nespiace. Staršie, ktorých bolo menej, zostávali v triede a venovali sa inej činnosti. Ostatné spali v spálni vedľajšej triedy. Tých však bolo priveľa, čo sa ukázalo ako problém. Prišla kontrola a konštatovala, že takáto forma odpočinku, pri ktorom sa spájajú triedy, je porušením pokynov aktuálneho štátneho vzdelávacieho programu na maximálne počty detí v triedach. Riaditeľka bola vzápätí odvolaná a odvtedy už i nespiace deti majú povinnú posteľ.
Príklad, ako riešiť zložité situácie, nájdeme v Novom Smokovci. Je to špecifická škôlka – jednotriedka s devätnástimi deťmi v rôznom veku a teda i s rôznymi potrebami odpočívať. „Režim škôlkarov v jednotriedke, kde sú spolu tí najmenší s predškolákmi, sa musí riadiť trochu inými pravidlami, tí najstarší sa musia naučiť rešpektovať potreby najmenších,“ hovorí riaditeľka Beata Kalová.
Aj u nich sú deti, ktoré majú problém s odpočinkom, ide predovšetkým o predškolákov. V druhom polroku už nemusia oddychovať v spálni, ale môžu byt v herni. Vtedy však musí vypomôcť upratovačka, lebo triedu od spálne oddeľuje chodba, takže učiteľka by nedokázala dávať naraz pozor na obe skupiny detí. Na lôžkach aj tých v triede. „Odpočívať sa dá aj bez traumatizácie,“ hovorí Kalová.
FOTO - TASR
Rodičia, riešte
O čo aktívnejší sú rodičia na internete, o to menej využívajú možnosť riešiť problémy a podávať sťažnosti, napríklad Štátnej školskej inšpekcii. Podľa Ľuboša Tužinského z kancelárie hlavného školského inšpektora im sťažnosti na povinný spánok neprichádzajú.
„Telefonické otázky rodičov, či materská škola má právo nútiť ich dieťa počas odpočinku spať, však naznačujú, že v niektorých prípadoch to učiteľky zrejme robia,“ povedal Ľuboš Tužinský z kancelárie hlavného školského inšpektora.
Ak by sa rodič odhodlal podať sťažnosť, inšpekcia problém začne riešiť. V Česku sa to už stalo. Keď sa matka sťažovala, inšpekcia sa postavila na stranu dieťaťa a vyhlásila, že nútiť deti k spánku je neprípustné a škôlky by mali rešpektovať individualitu dieťaťa.
Posun môže priniesť aj nový Štátny vzdelávací program, ktorý by mohol začať platiť od nasledujúceho školského roka. Momentálne je v pripomienkovom konaní. Otázku odpočinku zatiaľ nijako nespomína.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
