Vyvolalo to pochybnosti o ústavnosti takého podpisu vrátane otázky, či majú títo zvolení poslanci nárok na mandát. Smer zdôrazňoval, že ide o morálny záväzok, ktorý nie je právne vynútiteľný.
Vo vládnej koalícii nebola politická vôľa otvárať tento problém a politici sa zhodli, že ide skôr o problém nedôvery Smeru k vlastným poslancom. Šéf mandátového výboru Ľubomír Lintner z ANO povedal, že vo výbore sa síce diskutovalo aj o písomných záväzkoch Smeru, „ale nie v zmysle spochybnenia mandátov“. Prítomní právnici vrátane bývalého ústavného sudcu Jána Drgonca (ANO) odmietli podobnosť s kauzou Gaulieder, ktorý bol na základe podobného záväzku za Mečiarovej vlády vylúčený z parlamentu.
Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž nesúhlasí s porovnávaním s prípadom Gaulieder. „Je to nezmyslený útok proti demokracii v tomto štáte. U niektorých našich poslancov vznikli oprávnené obavy, čo sa tu vlastne deje. Pýtali sa, či máme robiť nejaké kroky. Ako podpredseda klubu som odporučil nerobiť žiadne.“
Poslanec Smeru Bohumil Hanzel chápe písomný záväzok ako prejav dobrej vôle, že „chceme byť jednotní počas štvorročného obdobia, počas ktorého sme plánovali byť vo vláde a netrieštiť sa ako v minulosti“. Na otázku, či si Smer nevyrobil skôr zbytočný problém, odpovedal: „Ale určite. Podľa mňa to bol zbytočný problém. Vôbec to nebolo potrebné. Bolo to rozhodnutie kolektívu.“
Predseda Smeru Robert Fico nemal o mandáty nijaký strach. „Spával som pokojne. Skôr by som privítal, keby ostatné politické strany urobili to isté. Čakám, kto kedy prvý ujde,“ povedal.
Mandátový a imunitný výbor včera navrhol snemovni overiť platnosť voľby všetkých poslancov vrátane náhradníkov, ktorí nastúpili na neuplatňované mandáty členov vlády.
(sp)