„Myslím si, že už nikdy nebude premiérom tejto krajiny,“ povedal Robert Fico o Mikulášovi Dzurindovi v decembri roku 2000. Spolu s predsedom Smeru si to myslelo veľa ľudí a malo aj prečo. Preferencie SDKÚ sa dlhodobo pohybovali pod desiatimi percentami, približne 50 percent respondentov vnímalo premiéra ako nedôveryhodného politika. Keď pol roka pred voľbami Július Satinský napísal, že o „malom cyklistovi zo Spiša“ budeme ešte v politike počuť, málokto bral jeho predpoveď vážne. Skutočnosť, že šéf SDKÚ je vo funkcii predsedu vlády druhý raz, je preto úkaz, aký sa ani v slovenskej politike nevyskytuje príliš často.
Iste, Mikulášovi Dzurindovi pomohla do jeho kresla šťastná zhoda okolností, na ktoré nemal vplyv. Pomohla mu Malíková, lebo dostala dve národné strany mimo parlamentu, pomohol mu Gašparovič, pretože vzal niekoľko percent HZDS, pomohol mu i Fico, lebo svojou agresívnou rétorikou v závere kampane nastrašil voličov. Sotva však možno povedať, že na svojej politickej reanimácii nemá podiel aj samotný Dzurinda. Hoci všetky strany idú do kampane s predstavou, že v nej nastanú veci nevídané, iba SKDÚ sa naozaj splnila. Náhly skok z 8,5 percenta preferencií na vyše 15 percent volebného zisku bol hlavným dôvodom, prečo je Dzurinda premiérom aj druhý raz. Voliči sa rozhodli pre SDKÚ v poslednej možnej chvíli a rozhodli sa tak preto, lebo práve od tejto strany si sľubujú, že dovedie Slovensko do aliancie a do únie. Dzurindov postreh, že mnohí tak hlasovali so sebazaprením, je nielen realistický, ale aj zaväzujúci, a to prinajmenšom v dvoch ohľadoch. V druhom funkčnom období už nemôže byť najvyššou prioritou premiéra iba udržanie vlády, ale jej maximálny výkon. A nesmie sa stať, aby museli z vlády odísť ministri z SDKÚ a jeho najbližšieho okolia. Palackom, Černákom a Macejkom si už Dzurinda svoju kvótu vyčerpal na obe funkčné obdobia.
Britský politik Richard A. Butler svojho času o predsedovi vlády Macmillanovi povedal, že „je najlepší premiér, ktorého teraz máme“. Niečo podobné by sa dalo povedať aj o Dzurindovi. Na rozdiel od Macmillana však má ešte jednu šancu.
Beata
Balogová
