V budove, kde dnes nastupuje ako minister, bol Vladimír Palko prvý raz ako dvanásťročný chlapec. Hovorí, že výťah, ktorý tam je, v nej premával už pred tridsiatimi tromi rokmi.
FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Po odchode Ladislava Pittnera z ministerstva vnútra si jeho post nárokovalo KDH. Prezident na chvíľu aj poveril vedením tohto rezortu vtedajšieho ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského napriek tomu, že premiér Mikuláš Dzurinda chcel, aby poveril jeho. Dzurinda napokon proti vôli KDH za ministra navrhol svojho súkmeňovca Ivana Šimka. Ten si v rezorte urobil dobré meno, rešpektovalo ho aj zahraničie.
Koaličné rokovania určili, že Šimko ide na ministerstvo obrany a novým ministrom vnútra sa dnes stáva VLADIMÍR PALKO. S rezortom má skúsenosti. V rokoch 1990 až 1991 bol šéfom FBIS na Slovensku, v rokoch 1998 až 2002 šéfoval branno-bezpečnostnému výboru. KDH teda konečne dosiahlo, po čom dlho túžilo.
Dnes sa stávate ministrom vnútra, boli ste už vo svojej kancelárii v budove na Pribinovej ulici?
„Je to zaujímavé, ale v tej budove som bol prvý raz pred tridsiatimi tromi rokmi ako dvanásťročný chlapec. Moja mama tam vtedy pracovala u hasičov.“
Takže tam budete ako doma.
„Výťah, ktorý tam premáva, si pamätám ešte odvtedy. Potom som tam dlhé roky nebol.“
S kým sa stretnete ako s prvým?
„Pozdravím sa s pracovníkmi kancelárie, zvolám všetkých šéfov sekcií, policajného prezidenta, jednoducho šéfov útvarov, ktoré mi priamo podliehajú.“
Ponecháte si hovorcu Sitára?
„Zrejme budem mať nejakého vlastného. Jeho meno zverejním až vtedy, keď bude uvedený do funkcie.“
Kedy ste sa naposledy stretli s Ladislavom Pittnerom?
„Asi pred dvoma týždňami. Oslovil som ho ako mladší kolega staršieho. Nezaškodí, ak sa nadchádzajúci minister poradí s predchádzajúcim.“
Čo vám poradil?
„Pýtal som sa ho na rôzne oblasti a on mi na mnohé otázky zaujímavo odpovedal.“
Nejakú konkrétnu radu vám nedal?
„Aj ja, aj pán Pittner sme boli po roku 1990 spravodajskými dôstojníkmi. A viete, my si radi ponechávame informácie pre seba.“
Ladislav Pittner vás po svojom odchode označil za svojho nástupcu. Bude vaším poradcom alebo bude na ministerstve pôsobiť nejako inak?
„Nehovorili sme o žiadnej formalizácii vzťahov do budúcnosti. Bol to iba taký jednorazový rozhovor, ale nevylučujem, že také rozhovory môžu byť aj v budúcnosti.“
Stretli ste sa aj s Ivanom Šimkom?
„Áno. Dokonca to inicioval on. Oceňujem to ako veľmi korektný prístup z jeho strany.“
Dodnes stále spomínate, že nechápete odchod Jaroslava Ivora z postu šéfa vyšetrovateľov, jeho odvolanie ste označili za hanebnosť. Uvažujete nad tým, že ho zavoláte naspäť?
„Nebol som to ja, kto sa v rozhovoroch vracal k prípadu Jaroslava Ivora. Hovoril som o tom vždy, keď sa ma na tú tému spýtali novinári. Nikdy som ju neotváral. S Jaroslavom Ivorom som udržiaval kontakty aj po jeho odvolaní z funkcie, ale bol iba jedným z mnohých policajtov alebo bývalých policajtov.“
S kým ešte napríklad?
„To ani nie sú mená, ktoré by boli zaujímavé.“
Takže neuvažujete nad tým, že ho zavoláte naspäť?
„Zatiaľ na túto otázku neodpovedám. Nechcem hovoriť o žiadnych personálnych záležitostiach. Moja politika bude aj z personálnej stránky politikou kontinuity a zmeny. Niektorí ľudia ostanú, niektorí prídu noví, ale konkretizovať to zatiaľ nemôžem. Mám síce pomerne obsiahlu personálnu právomoc, ale počas uplynulého roku vstúpil do personálnych otázok veľmi zásadným spôsobom zákon o ochrane utajovaných skutočností. Národný bezpečnostný úrad robí previerky a vydáva oprávnenia ľuďom, ktorí môžu prísť do styku s utajovanými skutočnosťami. Je logické, že do funkcií môžu byť ustanovení iba ľudia, ktorí získajú toto oprávnenie.“
Previerkami neprešiel napríklad ani vedúci úradu ministerstva Ján Michalko. Minister Šimko ho ponechal vo funkcii napriek tomu, že sa nemôže oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Necháte tam Michalka naďalej?
„Dlhodobo je takýto stav neudržateľný. Je to absurdné, ale, bohužiaľ, súčasný stav zákona o štátnej službe neumožňuje vymeniť niekoho z tohto dôvodu. Myslím si však, že je to anomália, ktorá sa vyrieši.“
Boli ste spokojný s Ivanom Šimkom ako ministrom vnútra?
„Teraz musím zase povedať, že až na prípad odvolania Jaroslava Ivora som ho nikdy nekritizoval, naopak, vyjadroval som mu podporu, napríklad keď vládla hektická atmosféra okolo opitých policajtov. Niektoré koncepčné veci sa budem snažiť robiť inak.“
Napríklad?
„Myslím, že mal inú predstavu o tom, akým spôsobom majú byť v štruktúre policajného zboru začlenené zložky vyšetrovania. Desať rokov existuje samostatná línia úradov vyšetrovania. Po tom, čo už bola prijatá novela Trestného poriadku a bolo zavedené takzvané skrátené vyšetrovanie, je čas zamyslieť sa, či netreba vyšetrovateľov začleniť pod jednotnú kriminálnu a finančnú políciu.“
Nechcete teda, aby smerovali viac k súdnictvu a ministerstvu spravodlivosti?
„Určite nie.“
Hovoríte, že ste so Šimkom boli celkom spokojný. Napriek tomu v apríli 2002, keď HZDS dalo do parlamentu návrh na Šimkovo odvolanie, ste ako jediný z koalície nehlasovali proti odvolaniu, ale ste sa zdržali.
„Tomu nepripisujte žiadny význam. Predsa kto sa zdrží, ten ministra podrží. Je to jedno.“
Nechceli ste tým dať nič najavo?
„Ale nie. Absolútne. Novinári sú inak najpodozrievavejšie bytosti.“
Vrátim sa ku koaličným rokovaniam. Vyzeralo to, že by ste sa za vnútro aj pobili. Bolo to tak?
„Mediálny dojem bol iný ako skutočnosť. Nebol to boj o vnútro, ale boj o vnútro alebo zahraničie.“
Ale keď predseda KDH Hrušovský vyhlásil večer v televíznych novinách a na druhý deň v jednom denníku „vnútro si nedáme“, nespomínal žiadne zahraničie.
„Išlo o nejaké nedorozumenie. Každý, kto bol na koaličných rokovaniach, vie, že to bolo postavené tak, že SDKÚ by nemala mať okrem premiérskeho kresla aj tri kľúčové ministerstvá - vnútro, zahraničné veci a financie. Vyjadrujú všetku moc štátu. Mali sme kandidáta na vnútro alebo zahraničie a bolo na SDKÚ, aby sa rozhodla, ktorý z týchto postov si ponechá.“
Ako rýchlo sa v SDKÚ rozhodli?
„Trvalo to niekoľko dní, ale vec sa uzavrela ešte v prvom týždni rokovaní.“
Prečo si myslíte, že uprednostnili zahraničie?
„Na to by najlepšie odpovedali oni. Z našej strany bol prístup veľmi jasný. Ak by povedali, že nám dávajú zahraničie, Ján Figeľ by bol ministrom zahraničných vecí.“
Neurobil to Mikuláš Dzurinda aj preto, lebo k Eduardovi Kukanovi má bližšie ako k Ivanovi Šimkovi? Je známe, že jeho vzťahy so Šimkom nie sú až také dobré. Šimko predsa raz chcel ohroziť Dzurindu na poste lídra.
„Ako minister vnútra budem zodpovedný za riešenie toľkých podozrení, ktoré mi prislúchajú zo zákona, že radšej nebudem strácať čas vyšetrovaním podozrení, ktoré nie som zo zákona povinný riešiť.“
Neponúkali vám pri koaličných rokovaniach miesto ministra obrany?
„Čosi také chvíľku viselo vo vzduchu. Náš postoj bol však jasný.“
Ako sa dnes spätne pozeráte na odvolanie policajného vedenia, keď musel po Ladislavovi Pittnerovi odísť policajný prezident Pipta, viceprezident Angyal, šéf inšpekcie Rázga?
„Môžem len zopakovať - Ivora bola škoda. Výmena Piptu bola aktuálna, aj keď ma mrzelo, že bol potom šikanovaný a vypočúvaný pre svoj postup v kúpeľoch Sliač. Myslím, že si vtedy iba plnil svoje povinnosti, ale táto kauza už je ukončená. U pána Angyala som mal dojem, že informácie, ktoré kriminálna polícia získala pod jeho vedením, nebola schopná premeniť na isté aktívne a viditeľné údery.“
Za ich vedenia bola finančná polícia, ktorej šéfoval Jozef Stieranka a ktorý už tiež odišiel, dokonca podozrivá z nelegálneho kupčenia s informáciami. Minimálne minister Šimko to potvrdil.
„Mal som a aj mám informácie o niektorých útvaroch v polícii, kde sa kupčí s informáciami. Pokiaľ to však nemôžem dokázať, nechcem to konkretizovať.“
Stieranka aj jeho zástupca Bittner pracovali v ŠtB. V polícii je takýchto ľudí určite viac. Budete sa tým špeciálne zaoberať alebo to necháte na NBÚ?
„Ukazuje sa, že NBÚ je v tomto smere dosť účinným nástrojom.“
Namiesto Piptu prišiel policajný prezident Zajac. Boli ste s ním aj ako predseda branno-bezpečnostného výboru spokojný?
„Moje hodnotenia súčasných predstaviteľov policajného zboru logicky súvisia s mojou personálnou politikou do budúcnosti. Už som povedal, že moje budúce personálne rozhodnutia sú viazané aj na výsledky preverovania NBÚ. Takisto ten svoj pohľad zvonka musím doplniť o istý pohľad zvnútra, ktorý nadobudnem až teraz, preto som v súvislosti s hodnotením trošku zdržanlivý.“
Napríklad prvý viceprezident policajného zboru Spišiak si urobil dobrý obraz v médiách aj vo verejnosti svojím tvrdým bojom proti organizovanému zločinu. Vnímate ho takisto ako médiá a verejnosť?
„Zatiaľ nemám dôvod vnímať to inak.“
Uvažujete vraj dokonca nad tým, že by ste z neho urobili policajného prezidenta. Je to pravda?
„Medzi policajtmi a novinármi koluje skutočne veľa fám. Zatiaľ sa k tomu nebudem vyjadrovať.“
Predpokladám teda, že ste s jeho prácou spokojný. Môžete vylúčiť napríklad to, že by ste ho chceli práve pre razantnú prácu odstaviť na vedľajšiu koľaj?
„Čo vám to napadá, pani redaktorka?!“
Spišiak napríklad hovorí, že na Šimkovi sa mu páčilo aj to, že nechcel byť o všetkom informovaný do detailov a nechal ho pracovať. Aký budete vy?
„Budem chcieť predovšetkým výsledky. Cítim povinnosť zabezpečiť polícii čo najlepšie podmienky na jej prácu.“
Ako to bude s odborom vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, ktorý robil Lexove a aj veľké ekonomické kauzy?
„Odviedol kus dobrej práce a odvádza ju i naďalej. Do budúcnosti vzbudzuje nádej. Vytvorila sa tam skupina ľudí, ktorí vedia navzájom spolupracovať, čo je veľmi dôležité. Tento tím by mal spolu ďalej pokračovať. To, ako bude v policajnej štruktúre zaradený a ako sa bude volať, je menej podstatné.“
V polícii sa chcete zamerať na korupciu, zlepšiť prácu inšpekcie, zaviesť majetkové priznania. Ponúkal vám už niekto niekedy úplatok?
„Nie.“
Na ministerstve prebiehajú utajené tendre, o ktorých rozhoduje len minister, napríklad v súvislosti s východnou hranicou. Budete schopný odolať ponuke nejakej lobistickej skupiny?
„Mám veľa slabostí, ale slabosť na peniaze našťastie nemám.“
Stále je kritizované hodnotenie policajtov. Nasadenie sa často hodnotí horšie ako štatistika, zmeníte to?
„Systém hodnotenia má istý zmysel. Dáva nám nejakú informáciu o tom, či klesá počet trestných činov a aká je objasnenosť. Treba sa však zamyslieť nad jeho zdokonalením, pretože hodnotiť výkonnosť policajtov iba na základe týchto dvoch údajov je príliš jednosmerné.“
Rozprávali ste sa na koaličných rokovaniach o mieste riaditeľa Slovenskej informačnej služby?
„O tom sa zatiaľ nerokovalo.“
Budete o tom ešte rokovať?
„Iste, nastupuje nová vláda a musí zhodnotiť, ako bude využívať svoju personálnu právomoc. A má ju aj nad riaditeľom SIS, takže sa o tom asi rokovať bude.“
Ako ste boli spokojný s prácou Vladimíra Mitra?
„Osoba pána Mitra zodpovedala politickému zloženiu minulej vlády.“
Čiže zahŕňal aj ľavicu.
„Tak akosi.“
Pán Mitro napríklad dodnes nevysvetlil rozhovor Majského s Frunim, kde sa Majský pýta Fruniho „Čo na to Vlado?“, pričom myslí Mitra.
„Nechcem nejakými verejnými vyhláseniami predbiehať vládu.“
Najviac skorumpované sa zdá súdnictvo. Nemôže sa na sudcov zamerať polícia a ich podrobným sledovaním odhaliť ich skorumpovanosť?
„Sudca je občan ako každý iný. Ak sa dopúšťa trestnej činnosti, tak aj voči nemu je možné používať isté inštitúty. Občas to vedie k úspechu.“
Zameriate sa na tých sudcov? Ak napríklad viete, že o týždeň bude senát Najvyššieho súdu rozhodovať o prepustení zločinca z väzby, nemôžete dopredu toho sudcu ustrážiť a prípadne ho usvedčiť z korupcie?
„Indície, že sa ktokoľvek, aj sudca, dopúšťa trestnej činnosti, vyhodnocuje policajný zbor. Má k dispozícii isté možnosti, ktoré mu dáva zákon o policajnom zbore. Vyhodnocujú to oni, nie minister. O tom, či tieto prostriedky budú nasadené, však rozhoduje sudca.“
Pýtam sa, či sa na to zameriate.
„Zameriam sa na to iným spôsobom. Ďalej budem presadzovať to, čo som sa pokúsil urobiť ako poslanec v novele zákona o ochrane utajovaných skutočností, aby aj sudcovia prechádzali previerkami NBÚ.“
Ste odborník na bezpečnosť, ale ministerstvo vnútra zahŕňa aj problematiku verejnej správy. Rozumiete jej?
„Neviem, kde vzniká dojem, že minister vnútra za KDH v zásade rozumie len policajnej práci a nevie nič o verejnej správe. Samozrejme, že problematiku reformy verejnej správy som dosť sledoval. V minulej vláde príslušné zákony predkladal minister vnútra, ale existoval splnomocnenec pre reformu a zodpovedal za ňu podpredseda Mikloš. Teraz sa zdá, že to bude mať na starosti iba ministerstvo vnútra. Stále je tu otvorená otázka, že by sme sa vrátili k dvanástim vyšším územným celkom.“
Vo vládnych tézach sa však o tom nič nehovorí.
„Na koaličných rokovaniach sa o tom diskutovalo. Nakoniec práve to, že sa to neobjavilo, dáva istú nádej, že by sme sa na tom mohli dohodnúť. Ale či už bude dvanástka, alebo osmička, v každom prípade je otvorená otázka zmeny hraníc najmä medzi Prešovským a Košickým krajom. Spiš treba naozaj zjednotiť. Bude treba urobiť analýzu zvyškových kompetencií, ktoré majú okresné úrady. Niektoré presunúť na VÚC a niektoré na obce. Potom už nič nebude stáť v ceste zrušeniu okresných úradov.“
Akú máte vlastne hodnosť?
„V armáde som bol veliteľom motostreleckej čaty, slúžil som v Domažliciach, dostal som podporučíka. Postupne som bol povyšovaný, teraz som kapitánom. V roku 1991 a 1992, keď som sa stal námestníkom FBIS, som mal hodnosť majora.“
Na čo sa na ministerstve najviac tešíte?
„Mám viacero pocitov, jedným z nich je aj tešenie sa. Na to, že budem môcť podporiť správnych ľudí v polícii.“
MONIKA ŽEMLOVÁ
