BRATISLAVA. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák poslal veľvyslanca Petra Weissa z Budapešti rovno do Prahy bez toho, aby si medzitým odpracoval nejaký čas na ministerstve.
Podobne exminister obrany za Smer a veľvyslanec pri NATO František Kašický, ktorý pôsobil v Bruseli, sa stal hneď veľvyslancom v Nórsku.
Exminister zahraničných vecí a europoslanec Eduard Kukan hovorí o zriedkavej výnimke. Poukazuje na zvyk, že veľvyslanci po návrate na Slovensko trávia nejaký čas v ústredí.
Podľa rezortu diplomacie však také pravidlo neexistuje.
"Spravidla to tak býva pri radových diplomatoch, ale u veľvyslancov sa ich ďalšie zaradenie podriaďuje aktuálnym potrebám zahraničnej služby," povedal šéf tlačového odboru rezortu zahraničia Peter Susko.
Rozhodnutie o návrate veľvyslancov do ústredia alebo o ich ďalšom vyslaní tak podľa Suska závisí od potrieb slovenskej diplomacie a je výsledkom konzultácií medzi ministrom zahraničných vecí, premiérom a prezidentom.
Weiss či Kašický podľa Suska nie sú ani prví ani jediní, rovnakým spôsobom rezort postupoval v minulosti pri menovaní veľvyslancov Petra Kmeca, Jána Kuderjavého či Milana Zachara.
Exminister Kukan hovorí, že na Slovensku sa používa systém rotácie. Znamená to, že veľvyslanca vyšlú do zahraničia zvyčajne na štyri roky, potom sa vracia do ústredia, kde odpracuje dva alebo tri roky.
"Ak veľvyslanec po uplynutí tých troch či štyroch rokov je priamo vyslaný do inej krajiny, to je výnimka. Na Slovensku sa to využíva veľmi zriedkavo, ale takéto výnimky sa už vyskytli," dodal.
