BRATISLAVA. Ženatý muž vo veku 25 až 35 rokov s deťmi a skúsenosťou v predošlej práci, napríklad na stavbách niekde na Slovensku, je osoba, ktorá sa najčastejšie stáva obeťou nútenej práce z rómskych komunít.
K takému výsledku sa dopracovala mimovládna organizácia Člověk v tísni - Slovensko výskumom, ktorým mapovala obchodovanie s príslušníkmi vylúčených rómskych lokalít. Na výskume sa podieľala aj britská organizácia Crossroads. Tento výskum je súčasťou projektovej spolupráce s ministerstvom vnútra.
Nútená práca je tým najčastejším účelom, s akým sa s Rómami obchoduje, vyplýva z výskumu. Mimovládka navštívila 19 lokalít v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji.
Prečítajte si tiež:
Poslal do otroctva dcéry, družka bola na to príliš stará
Obeť pozná obchodníkov z minulosti
V týchto vyšších územných celkoch sa podľa oficiálnych štatistík vyskytuje najviac prípadov obchodovania s ľuďmi. Zároveň sa tu podľa nového Atlasu rómskych komunít nachádza najviac vylúčených spoločenstiev Rómov. Ľudia z mimovládky viedli 141 rozhovorov, z nich 25 bolo dospelých rómskych obetí obchodovania s ľuďmi.
Nábor robia obchodníci hlavne osobne. "Dôveryhodným vystupovaním náborár naláka obeť na prácu a poberanie dávok v zahraničí," vysvetľuje organizácia. Vzťahy medzi obchodníkom a obeťou sú rôzne, väčšinou však ide o ľudí z neďalekých rómskych komunít, ktorých obeť pozná z videnia.
Obeť najčastejšie prevezú do zahraničia autom. Respondent z Košického kraja Člověku v tísni povedal: "Nalákal ho na dobrú prácu. Vykorisťovateľ bol asi 37-38 ročný a bývali u neho doma. Tam im vzali pasy alebo občianske preukazy. Niektorí spali aj na zemi, telefonovať nemohli, keď volali, tak len z telefónnej búdky. Práca bola hneď na druhý deň, vážili ovocie."
Prečítajte si tiež:
Moderní otrokári vyhľadávajú najmä Rómov
Polícia v osadách zlyháva
Prevencia, ktorá by obchodovaniu s ľuďmi z rómskych komunít zabránila, zlyháva najmä preto, že špecialisti a polícia musia vykonávať množstvo represívnych opatrení. Tie ich neoberajú len o čas, ale narúšajú aj dôveru a vzťah medzi nimi a obyvateľmi lokality.
Za rizikom obchodovania s ľuďmi stoja chudoba, diskriminácia, dlhodobá nezamestnanosť, slabá vzdelanostná úroveň, nízka informovanosť o tomto probléme, zadlženosť a úžera, domáce násilie a samotný proces vyšetrovania, hovoria zástupcovia tretieho sektora.
Rezort vnútra v súvislosti s Európskym dňom boja proti obchodovaniu s ľuďmi napísal, že Slovensko patrí k najlepším krajinám, ktoré "v plnej miere napĺňajú štandardy v tejto oblasti".
